S problémom zmerať kvalitu vysokého školstva sa trápi aj Európska únia. „Za posledných desať rokov sa zmenilo asi 80 percent technológií, nezmenilo sa však vzdelávanie a kvalifikácia 80 percent ľudí, ktorí s týmito technológiami prichádzajú do styku," povedal Gregory Wurzburg z oddelenia vzdelávania tréningu OECD.
V Anglicku sa otázkou kvality začali zaoberať začiatkom 90-tych rokov. „Niekoľko súkromných agentúr sa rozhodlo, že začnú porovnávať vysoké školy a vydávať to tlačou. 'Ako je to možné, takéto čosi?', ohradili sa z ministerstva školstva. A o dva roky takéto porovnávanie robilo aj ministerstvo... Dopyt po takom druhu informácií je taký veľký, že doposiaľ 'tajné záhrady' sa otvárajú," povedal Michael Stark z Rady pre vzdelávanie a rozvoj zručností.
Naše vysoké školy zatiaľ kritiku či zásah do svojich právomocí odmietajú. Štátny tajomník ministerstva školstva František Tóth poukazuje na fakt, že keď na rokovaní legislatívnej rady vlády odznelo, aby mali v akreditačnej komisii svoje zastúpenie aj predstavitelia profesijných komôr, ktorí by do škôl priniesli pohľad a skúsenosti z praxe, akademici návrh odmietli.
Tóth si myslí, že keď pred vysokou školou stojí zástup študentov uchádzajúcich sa o prijatie, nebude tlačená do zvyšovania kvality a informovania o nej.
(sr)
