Sú prednášky na vašej fakulte nudné a nezaujímavé? Aj to čosi hovorí o kvalite vysokej školy.
Vláda schválila, že od septembra budú študenti na vysokých školách za štúdium platiť. Podľa návrhu zákona si výšku poplatkov stanoví každá vysoká škola či fakulta zvlášť, minimálne však pôjde o 3600, maximálne o 21 900 korún za rok štúdia. V tejto súvislosti je dôležitá otázka: je štúdium, za ktoré si majú študenti platiť, kvalitné? Alebo len budú dotovať zle fungujúci systém, aby ho udržali nad vodou?
Študenti nevedia, za čo budú platiť
„Ak mám platiť, chcel by som vedieť za čo," myslí si vysokoškolák Ivan Straka. Sám to však nezistil. „Univerzita mi povedala, čo môžem ako jej absolvent robiť, ale nie to, či si s jej diplomom nájdem dobrú prácu. Viem, aký študijný program ponúka, ale neviem, či sa na prednáškach dozviem praktické veci alebo len teóriu, aj to desať rokov starú."
„Študent nemá ukazovatele, podľa ktorých sa môže zariadiť," súhlasí predseda Študentskej rady vysokých škôl Boris Sloboda. Kvalitu našich vysokých škôl totiž doteraz nikto nezmeral.
Vnútorná kvalita školy
Zástupcovia škôl sa odvolávajú na fakt, že zárukou kvality je akreditácia študijných programov. Boris Sloboda však hovorí. „To je minimum. Je predsa úlohou štátu, aby dbal na to, aby za diplomom niečo stálo. Druhým rozmerom, ktorý na Slovensku vôbec nie je rozvinutý - je vnútorná kvalita."
Tú podľa neho môžu zhodnotiť najmä študenti. Vo vyspelých krajinách sa študenti vyjadrujú ku kvalite učiteľov, študijných programov, prednášok a predmetov, priebežne po celý rok. Ak je hodnotenie dva-trikrát po sebe negatívne, dekan má právo ihneď pristúpiť k vylepšeniu obsahu predmetu, prípadne zmene vyučujúceho.
Dotazníky pro-forma
Aj u nás sa študenti v dotazníkoch vyjadrujú ku kvalite výučby - ale len raz ročne. Navyše, väčšina dotazníkov nejde do hĺbky. „Slúžia len na to, aby sa urobilo zadosť zákonu. Na ich základe sa nedá povedať: pán profesor, študenti vás už druhý rok nehodnotia pozitívne, musíte sa zlepšiť. Ani to, či je študijný program či predmet kvalitný," myslí si B. Sloboda.
Dôvodom „vlažných" dotazníkov je podľa neho fakt, že ich profesori často považujú za útok na svoju osobu. „Našim univerzitám chýba otvorenosť. Sú ako nedostupné veže, v ktorých sedia neomylní a nedotknuteľní. Všetci by si mali uvedomiť, že tento systém padá. Vysoké školy sú tu hlavne kvôli študentom," hovorí predseda Študentskej rady.
Spoplatnenie načne aj otázku kvality
Ani fakulty zatiaľ nie sú príliš motivované, aby si vytvorili vlastné kritériá kvality, na základe ktorých by mohli povedať: sme dobrá fakulta, lebo naši absolventi si nájdu do polroka zamestnanie, lebo ponúkame študentom veľa kvalitnej praxe, lebo máme moderné vybavenie.
Dopyt po vysokoškolskom vzdelaní je totiž taký veľký, že študentom je často jedno, akú kvalitu má. Chcú len jedno: mať o štyri-päť rokov vysokoškolský diplom. Po spoplatnení štúdia sa to však môže zmeniť a študenti sa môžu začať pýtať, čo za svoje peniaze dostanú.
