Bratislava 22. februára (TASR) - Jazykovedci sa neobávajú, že by sa začlenenie SR do Európskej únie ako multikultúrneho spoločenstva negatívne odrazilo na čistote slovenčiny alebo že by narušilo jej stabilitu. Práve naopak, slovenčina môže podľa nich integráciou získať.

Dá sa napríklad očakávať, že sa zvýši záujem o slovenský jazyk, tvrdí Jana Pekarovičová z Katedry slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Podľa Európskej komisie by mal totiž každý euroobčan ovládať okrem svojho materinského jazyka ešte dva svetové, prípadne aj jeden menej rozšírený jazyk niektorej členskej krajiny únie. "A to môže byť napríklad aj slovenčina, ktorá sa automaticky stane aj rokovacím jazykom v orgánoch únie," povedala pre TASR.

Navyše, aj vďaka rozširovaniu únie na Slovensko prichádzajú lektori, poradcovia, podnikatelia, študenti a tí všetci si potrebujú osvojiť domáci jazyk, dodala Pekarovičová.

S procesom integrácie sa podľa nej slovenčina vyrovnala už v priebehu prístupových rokovaní. "V čase, keď sa preberala agenda EÚ, hľadali sa výrazy na nové reálie, pomenúvali sa procesy. Ale týmto procesom sme už prešli, s integráciou sme sa už stotožnili," vysvetlila.

Zmeny pod vplyvom iných jazykov umožňuje povaha jazyka, ktorý sa správa ako dynamický systém. Aj slovenčina je v tomto smere veľmi pružná. Jej najdynamickejšou zložkou je slovná zásoba, ktorá sa obohacuje o nové slová, konštatovala Pekarovičová. Pohyby nastávajú však aj v iných zložkách. Napríklad slovo euro označujúce spoločnú európsku menu si slovenčina prispôsobila natoľko, že ho začala skloňovať. Slovenčina dokázala svojmu systému prispôsobovať aj také slová, ako sú mailovať, chatovať a podobne a získavajú pritom slovenskú pravopisnú podobu, spresnila. Napriek tomu, že určité prvky preberá slovenčina do svojho inventára, ostáva jazyk dostatočne stabilný. Sociolingvisti tento jav nazývajú pružnou stabilitou, uzavrela Pekarovičová.