S výrazom kultúrny šok sa bolo možné stretnúť na začiatku šesťdesiatych rokov. Chápe sa tým psychologická dezorientácia alebo psychologický zmätok, ktorý pocítia ľudia, ktorí sa náhle stretnú s kultúrnym prostredím úplne odlišným, než je to, v ktorom žijú a pracujú. V doslovnom znení sa výraz šok vyskytuje v spojení s niečím náhlym. „Kultúrny šok“ sa vžil ako popis alebo charakteristika duševného stavu, v ktorom sa nachádza osoba pobývajúca dlhšiu dobu v zahraničí. Je dôsledkom skutočnosti, že príslušníci jednej kultúrnej oblasti majú tendenciu vysvetľovať konanie príslušníkov inej kultúrnej oblasti podľa svojej domácej kultúry.
V praxi sa s kultúrnym šokom stretne každý, kto prekročí hranice svojho štátu alebo hranice svojej kultúry. Rozdiel však je, či ide o jednodenný turistický zájazd, alebo niekoľkotýždňový či niekoľkoročný pobyt v zahraničí. Jednotlivé elementy, ktoré charakterizujú kultúrny šok, sú predovšetkým:
- pocit neistoty, aké správanie sa od novoprichádzajúceho očakáva v jeho postavení,
- prekvapenie až znechutenie po tom, čo si človek uvedomí určité zvyklosti nového kultúrneho prostredia,
- pocit straty dobre známeho prostredia, ako sú priatelia, veci a kultúrne zvyklosti,
- pocit, že príslušníci nového kultúrneho prostredia človeka odmietajú alebo ho nie sú schopní prijať,
- strata sebadôvery, pretože neschopnosť pohybovať sa a konať v novom kultúrnom prostredí mu nedovoľuje dobre plniť pracovné úlohy,
- pocit bezmocnosti z neschopnosti ovplyvňovať nové prostredie,
- sklon spochybňovať staré hodnoty, predtým považované za samozrejmé.
Symptómy, prostredníctvom ktorých sa kultúrny šok prejavuje, sú: smútok za domovom, nuda, uzatvorenie sa do seba, stretávanie sa iba s občanmi svojej krajiny, podráždenosť a podobne. U väčšiny ľudí sa neprejavujú všetky symptómy, avšak takmer u všetkých sa vyskytujú aspoň niektoré.
U osôb s krátkodobým pobytom v inej kultúre sa kultúrny šok prejavuje inak než u osôb s dlhodobejším pobytom. Turisti a krátkodobí návštevníci vnímajú a reagujú predovšetkým na vonkajšie odlišnosti. Čím dlhšie je osoba v inom prostredí, tým viac vníma okrem vonkajšieho aj iné odlišnosti, predovšetkým základné hodnoty a postoje, ktoré zaujímajú ľudí v danej krajine, predovšetkým tých, s ktorými komunikuje.
V odlišnom postavení z hľadiska možného kultúrneho šoku sú na rozdiel od obyvateľov veľkých krajín, osoby z menších krajín. Predovšetkým tým, že vedia o rozdieloch medzi veľkými a malými, a tým, že sú schopní a ochotní reagovať na odlišnosti v iných kultúrach, dochádza v ich prípade ku kultúrnemu šoku v menšej miere a ľahšie sa s ním vyrovnávajú.
Ľudia zdržujúci sa dlhodobo v krajinách s rozdielnou kultúrou prechádzajú obvykle štyrmi fázami kultúrneho šoku:
- medové týždne: všetko nové je vzrušujúce,
- podráždenosť a nepriateľstvo: z niekoľko malých vecí sa stávajú veľké problémy,
- postupné prispôsobenie: osoba začína zvládať problémy v cudzom kultúrnom prostredí,
- bikulturalizmus: osoba je schopná účinne pôsobiť v dvoch rozličných kultúrach.
Otázkou je, ako sa s kultúrnym šokom vyrovnať. Ľudia z priemyselných krajín, ktorí sú v zahraničí pracovne kratšiu dobu, sa väčšinou pohybujú medzi hotelom „západného“ typu a obchodnými partnermi. Sú síce vystavení zmenám, rozdielom a odlišnostiam, ale všetko je krátkodobé, prechodné a v krátkej dobe pominie. V inej situácii sú ľudia, ktorí majú pracovať v zahraničí dlhodobo. Platí to predovšetkým o krajinách, ktoré sú vzdialenejšie, klimaticky odlišné a kultúrne iné. Ľudia majú niekoľko možností. Prvá je cynická - odmietnuť odísť do zahraničia, so všetkými dôsledkami. Druhou je pštrosia politika - nevšímať si okolie a uzatvoriť sa do seba. Tretia možnosť pozostáva z dvoch častí - je to jednak čo najlepšia príprava na pobyt v inom prostredí a popri zdravotnej, odbornej a jazykovej takisto dôkladná „kultúrna“ príprava. Ďalej je to snaha minimalizovať možné nepriaznivé dôsledky kultúrnych rozdielov. Znamená to reagovať na nepredvídateľné situácie bez podráždenia, snažiť sa vcítiť do postavenia druhých, snažiť sa využiť odlišnosti pre vlastnú prácu, pozorne sledovať okolie, vyhľadávať aj inú spoločnosť než vlastných krajanov a podobne.
(Spracované podľa publikácie: Ivan Šroněk, Kultura v medzinárodním podnikaní, Grada Publishing)
