V posledných rokoch je čoraz obľúbenejším domácim zvieraťom miniatúrny králik. Dospelé zviera váži najviac 1,5 kg. Pri kúpe mladého zvieratka sa treba spýtať na jeho pohlavie, lebo sami to ťažko rozoznáme. Samičky sú oveľa väčšie individualistky a majú väčší sklon k hryzeniu predmetov, aj nábytku.

V prvých dňoch sa králik musí zoznámiť s novým domovom. Čerstvý majiteľ by mal v sebe potlačiť chuť pomaznať sa s ním a vypustiť zvieratko z klietky, aby si pobehalo. Klietka, najlepšie s plastovým dnom a otvárajúca sa zboku i zvrchu, musí mať rozmery najmenej 100 x 40 x 50 centimetrov. Spodok vystielame drevenými hoblinami alebo slamou. Do jedného rohu dáme plytkú nádobu s výstelkou na výkaly, do druhého misku s pokrmom. Do osobitného kŕmidla dáme seno. Králiky rady pijú vodu z napájadielka pripevneného na stenu klietky. Kým vypustíme zviera na prechádzku po byte, počkajme, kým sa naučí robiť potreby na určené miesto. Ak si na to vyberie iný kút klietky, treba mu vyhovieť a postaviť nádobu na miesto, kde ono chce.

Potravu králika majú tvoriť predovšetkým kvalitné granuly . Krmivo nemá byť v miske stále, lebo králik má prijímať potravu iba dvakrát denne. Vždy musí mať čerstvú vodu a seno . Na brúsenie zubov sú vhodné zeleninové hlúby alebo halúzky ovocných stromov. Neprekrmujme. Tučné zviera častejšie ochorie, najmä na problémy s trávením.

Králiky majú rady hladenie po nose a chrbte. Nikdy ich neškrabkáme pod bradou. Netúžia ani po držaní na rukách alebo kolenách. Prítulnosť zviera prejavuje, keď si ľahne vedľa majiteľa. Králika nemožno do ničoho nútiť, vždy sa snaží dosiahnuť svoje. Nikdy ho netrestáme, lebo sa bude báť a stane sa agresívnym. Králikovi treba pripraviť aj vhodné hračky, napríklad kartónové škatule, halúzky - vtedy možno nebude hrýzť to, čo nemá.

(všk)