V Matrixe sú pôsobivé bojové scény. V skutočnosti by však nikto toľko úderov nevydržal.
Čínske a japonské bojové umenia sú obľúbeným prostriedkom filmových režisérov pre vyšperkovanie akčných scén. Výborne stvárnené boli napríklad bitky v Matrixe alebo Hrdinovi. Filmoví hrdinovia ako Bruce Lee, Jet Le alebo Steven Segal sa stali legendami a dokonca pomohli k rozširovaniu bojových umení na západ.
Ale koľko toho vo filmoch je pravda a ako vyzerali skutočné boje? „To, čo ukazujú filmy, nie je bojové umenie. Filmy zobrazujú len niektoré jeho prvky, údery alebo techniky," hovorí majster Wang, ktorý sám hral v mnohých bojových filmoch.
Skutočné boje boli bez pravidiel a v starej Číne boli spôsobom porovnávania úrovne majstrov alebo bojových štýlov. „Išlo často o vyzývacie súboje, ktoré mali ukázať, ktorý štýl je lepší," vysvetľuje Miroslav Hanáček, dlhoročný cvičiteľ bojových umení. „Keď sa stretli dvaja majstri približne rovnakej úrovne, prvé fázy ich boja boli vzájomné oťukávania. Hľadali na sebe slabé miesta, skúmali, aký štýl používa súper. V ťažkých súbojoch majstri využili tajné útočné metódy na vitálne alebo akupunktúrne body. Boli to ťahy, ktoré poznalo len niekoľko ľudí. Takéto súboje sa často končili smrťou alebo ťažkým zranením," hovorí Hanáček.
Skúsení majstri mali veľkú výdrž v znášaní bolesti, no i tak súboje netrvali tak dlho, ako to ukazujú filmári. Filmové scény sú aranžované tak, aby protivníci dlho vydržali zabávať diváka. V skutočnosti by nikto toľko rán ako filmoví hrdinovia nevydržal.
A ako dopadol boj majstra s „amatérom"? „To bola vždy blesková záležitosť. Majstrovi stačil jeden úder na to, aby ukázal, že jeho súper nemá šancu. A keď sa nechcel znížiť, neskúsenému protivníkovi len ukázal svoju úroveň, ale neublížil mu."
