Richard Haan v šatni pred predstavením Tosca v Slovenskom národnom divadle. FOTO SME - PAVOL MAJER

Keď mu predvlani nevyšiel tretí pokus preplávať legendárny kanál La Manche, nevzdal sa a do šestnásťstupňovej vody sa chce ponoriť aj na budúci rok. Medzitým skúsi získať divadelnú cenu Thálie. Zimný diaľkový plavec a operný spevák RICHARD HAAN si už zvykol, že sa jeho meno objavuje častejšie na športových stránkach novín ako v kultúrnych rubrikách. O jeho úspechu na „suchu" rozhodne koncom marca kolégium pre udeľovanie Thálií. Na prestížnu cenu bol nominovaný za rolu Sebastiana v opere Eugena d'Alberta Nížina, ktorá mala na javisku Štátnej opery v Prahe premiéru vlani v septembri.

Barytonista Richard Haan má za sebou 120 operných rolí a vo svojej tridsaťročnej kariére spieval vo všetkých najdôležitejších postavách. V Slovenskom národnom divadle v Bratislave ho možno vidieť v Pucciniho Tosce.

Ako vnímate nomináciu na Tháliu? Je Sebastiano vašou najlepšou postavou z posledného obdobia?

„Návrhy sú v kompetencii poroty. Pochopiteľne, vždy sa snažím zo seba vydať to najlepšie. Dnes to už skôr beriem ako ocenenie za celoživotné dielo. Rola Sebastiana je však nádherná. Je to násilník a arogantný človek."

To vám vyhovuje?

„Nestotožňujem sa s ním, ale veľmi mi pripomína súčasnosť. Stelesňuje aroganciu moci, ktorá je neustále prítomná. Napokon, ako barytón som trochu predurčený robiť záporné roly. A tie sú práve najkrajšie."

Sú farbistejšie?

„Je to úžasná spevácka a herecká výrazová príležitosť. Napríklad oproti tenorovým úlohám, ktoré sú od začiatku do konca jednoznačne kladné."

Napriek tomu sa zdá, že barytonisti nie sú až tak vo svetlách rámp. Prečo?

„Hovorí sa, že barytón je najprirodzenejší mužský hlas, ale napriek tomu je ho nedostatok. Skladatelia sú nasmerovaní na tenor a soprán. Špeciálne to platí pre Pucciniho opery, v ktorých barytón spieva väčšinou menšie roly. Výnimkou je barón Scarpia v Tosce, kde má barytón väčšie plochy."

K najkrajším barytónovým úlohám patrí vraj Brahmsovo Requiem. Spievali ste ho?

„Áno. Je naozaj nádherné a je veľkou príležitosťou. Ale to by som mohol povedať aj o množstve ďalších skladieb, ku ktorým som sa dostal. Viete, ja som rád, že som sa k opere vôbec dostal."

Nebol spev pre vás osudom už od kolísky?

„Vôbec nie a dlho nič tomu nenasvedčovalo. Som totiž vyučený strojár a spievať som sa učil súkromne, popri zamestnaní. Už som mal dvadsaťštyri, keď som nastúpil do operného zboru v Brne. Potom prišli rôzne angažmány - od Bratislavy, cez Olomouc, Brno až po Prahu."

Máte aj v súčasnosti stále angažmán?

„Už dlhšie nie, no najviac spievam v Štátnej opere v Prahe."

Vyhovuje vám kočovný život?

„V dnešnej dobe je to trochu riziko, ale zatiaľ sa nesťažujem. Príležitostí je dosť."

Ponúkate svojráznu starostlivosť o hlas - zimné plávanie. Naozaj to neškodí vašim hlasivkám?

„Vychádzam z teórie, že teplo podporuje zápaly. Volil som opačnú cestu a myslím si, že sa to celkom osvedčuje. Netvrdím, že som nikdy nebol chorý, pretože infekcii sa človek niekedy nevyhne. V každom prípade som odolnejší."

Všetky tri neúspešné pokusy preplávať La Manche ste označili za smolu. Čo o tom rozhodlo?

„Žiaľ, aj druhýkrát, teda pred dvoma rokmi, som plával s rovnakým lodivodom, ktorý ma už raz poslal do nepriaznivého počasia. Ten druhý raz vyložene do búrky. Môj pokus sa skončil po dvanástich hodinách."

Uznal lodivod svoju chybu?

„Áno, a preto mi ponúkol ďalší bezplatný pokus - ale už o dva dni."

Bol to príliš krátky čas na regeneráciu?

„Takmer žiadny, ľudia sa z toho niekedy spamätávajú aj mesiac. Počasie síce už bolo regulárne, ale v závere mi chýbali sily. Asi dve míle od francúzskej pláže, na ktorú som sa celé hodiny pozeral, som sa dostal do krízy. Dvadsať hodín trvajúci pokus som nedokončil, pretože nastal odliv a nedokázal som vzdorovať silným protiprúdom."

Prečo ste ďalšie zdolanie La Manchu avizovali až na budúci rok?

„Vzhľadom na množstvo záujemcov z celého sveta nie je jednoduché získať termín."

Koľko stojí plavba?

„Tisícpäťsto libier."

Platí sa celá suma, aj keď je pokus neúspešný?

„Lodivodi inkasujú sumu, aj keď je plavec diskvalifikovaný, alebo je zlé počasie. Najprv sa dáva záloha päťsto libier a zvyšok pred vyplávaním."

Akým spôsobom sa pláva?

„Celá plavba má prísne reguly. Začína sa šesť metrov od pobrežia, predpísané sú plavky, okuliare aj čiapka. A to platí aj pre štýl. Keď sa rozhodnete pre prsia, musíte ich plávať celý čas. Kraul je zase najťažší, lebo tam deväťdesiat percent ťahajú ruky. Je to len pre pretekárov. Pri prsiach sa môžete spoľahnúť, že štandard odplávate."

A vy ste zvolili aký štýl?

„Voľný spôsob."

Dá sa plávať priamkou?

„Nedá, pretože prúd plavca posunie na otvorené more. Takže sa pláva takým esíčkom. Čím rýchlejší plavec, tým menšie sú vlnovky esíčka."

V poslednom čase sa pláva z Anglicka do Francúzska. Prečo?

„Francúzi sa zasekli a svetová plavecká asociácia organizuje plavby z Anglicka, hoci je to nevýhodnejší smer. Je pomalší a chlieb sa láme až v druhej polovici. Vtedy prichádzajú protiprúdy, ktoré bránia dostať sa na druhú stranu. Najhoršie sú pobrežné prúdy pri francúzskom pobreží, takže sa bežne stáva, že plavci končia aj sto metrov od brehu."

Ako sa telo správa v takej studenej vode? Natierate sa lanolínom?

„Neodmietam ho, ale skôr pre pohyb vo vode ako pre zachovanie tepla. Keď sa ponoríte do šestnásťstupňovej vody, je vám to príjemné tak dvadsať minút. Potom už stále bojujete so zimou. Rozdiel medzi telesnou teplotou je asi dvadsať stupňov a na toto vyrovnanie sa spotrebujú dve tretiny energie, ktoré do seba človek dostane."

Dá sa počas plavby občerstviť?

„Samozrejme, ale ide o športovú stravu. Časy, keď sa plávalo s kuracím stehnom v ruke, sú už preč. Dnes sa z loďky podáva rozpustná instantná strava, ktorá sa rýchlo dostáva do tela. Podáva sa z loďky, ale nesmie s ňou byť kontakt. Lodivod hádže občerstvenie priamo do vody."

Ohrozili vás aj nejaké morské živočíchy?

„Nepríjemné je popálenie od medúz, ktorých je v La Manche veľa. Po mojom prvom pokuse sa pri anglických brehoch objavil päťmetrový žralok - otužilec, ale to je viac-menej výnimka."

Ako vyzerá príprava na takúto diaľkovú plavbu?

„Pomáha otužilecká príprava a plavby v zime. Všetci, čo La Manche preplávali, sú z otužileckých klubov."

Zlákate aj kolegu Martina Babjaka?

„K otužovaniu som ho už priviedol a je to aj jeho zásluha, že sa na Slovensku rozrástol otužilecký klub. Čo sa týka La Manche, to sa už musí rozhodnúť sám."

Ako si ešte okrem plávania udržiavate sviežosť hlasu?

„Hlas dlho dozrieva a všetko je to v jeho vedení a technike. Bežne sa stáva, že speváci končia po pár rokoch. Príčinou je zle volená rola. Dajú sa nalákať na nádhernú rolu a končia. Našťastie, ja som sa k náročným postavám dostával postupne. Vtedy by mal hlas dozrieť a byť dramatickejší. Ak sa s ním dobre zaobchádza, mal by vydržať aj do šesťdesiatpäťky. Potom už regenerácia nie je dostatočná a, navyše, hlas rokmi tmavne."

Zlyhal vám niekedy?

„Človek sa nevyhne spievaniu v indispozícii. Horšie je, keď sa z hrdla presťahuje pod hlasivky. Vtedy je hlas prakticky neovládateľný. V určitom štádiu sa s tým dá niečo urobiť, ale zle je v momente, keď je bolesť na prieduškách. Stalo sa mi to párkrát. Napríklad na generálkach. Mal som pocit, akoby som mal krv na hlasivkách."

Sú to veľké nervy?

„Je to hrozné. Pozorujete, ako vám pred očami odchádza hlas. Stačí potom dlhšia plocha a môžete odísť z javiska."

Spievali ste od Tokia po New York. Kde sa vám spievalo najlepšie?

„Nerozlišujem to, ale oceňujem skôr menšie divadlá a ľudí, ktorí tam pracujú. Hoci nemajú možnosti a peniaze na náročné projekty, robia to s veľkým nasadením."

Hovorí sa, že hudba je bez hraníc. Kde ste zažili najlepšie reakcie?

„Veľmi spontánni sú Nemci, Rakúšania a potom pochopiteľne južné národy. A najmä Taliani, ktorí operu berú ako futbal. Na druhej strane, sú zase náročnejší ako napríklad v Čechách. Zažil som, že aj keď sa spevákovi u nás nedarilo, tak mu aspoň zdvorilo zatlieskali. V takom Taliansku to nepripadá do úvahy. Tam buď spevákovi pripravia ovácie, alebo ho vybučia, či vypískajú."

Mali ste svoj veľký vzor?

„Americký barytonista Sherrill Milnes."

Vaša manželka je tiež operná speváčka. Je vašou prvou kritičkou?

„No, už to tak vyzerá. Je sopranistka a ako ja, aj ona pochádza z východného Slovenska. Veľmi rád s ňou spievam, lebo je výborná muzikantka a speváčka. Jednoducho, máme podobné ladenie."

S kým ešte ladíte?

„Spomeniem aspoň Petra Dvorského, ktorý je vynikajúci, ale zároveň každý takt a frázu prežíva s partnerom. A to je dosť vzácne. Mám rád spevákov, ktorí nespievajú len sami za seba."

Čo pripravujete najbližšie?

„V Štátnej opere v Prahe pripravujeme Dvořákovho Dimitrija. Je to menej uvádzaná opera, ale krásna. Radil by som ju vedľa Rusalky. Premiéra bude dvadsiateho deviateho apríla."

Okrem opery ste spievali aj s dychovkou. Neplánujete ďalšie výlety do populárnej hudby?

„A to ešte treba spomenúť moje spevácke začiatky v kaviarni. Mal som široký repertoár - od Toma Jonesa, cez Karla Gotta až po Petra Spáleného. Vtedy sa mi zdali pesničky oveľa krajšie. Mali príjemnejšiu melódiu. Čo sa dá robiť, iná doba."

Richard Haan (1949) - narodil sa v Košiciach, študoval ako stážista Medzinárodného vokálneho štúdia v Sofii u I. Josifova. Svoju profesionálnu kariéru začínal v Ústí nad Labem, neskôr bol angažovaný v Olomouci, Brne, Bratislave, v súčasnosti je sólistom Národného divadla v Brne, kde pedagogicky pôsobí na Janáčkovej akadémii. Je pravidelným hosťom nielen Štátnej opery v Prahe a ďalších operných scén v Českej republike, ale hosťuje aj v zahraničí - Bratislave, Paríži, Caracase, Jeruzaleme, Kazani. Jeho repertoár je veľmi rozsiahly - menujme aspoň Verdiho Rigoletta, Nabucca, Rodriga di Posu (Don Carlos), Renáta (Maškarný ples), Scarpiu (Puccini: Tosca), Telramunda (Wagner: Lohengrin), Jochanaana (Strauss: Salome), Escamilla (Bizet: Carmen), Jana Mathisa (Weis: Poľský žid) a Thomasovho Hamleta, ktoré stvárnil v Štátnej opere Praha.

Rekordy kanálu La Manche

Prvý pokoriteľ: Matthew Webb (Angl.) 28. augusta 1875 21 hodín, 45 minút

Prvá žena: Gertrude Ederlová (USA) 18. august 1926 14 hodín, 31 minút

Prvý Čech: František Venclovský 30. júla 1971 15 hodín, 26 minút

Prvý Slovák: Zoltán Makai 2. augusta 2002 11 hodín, 21 minút

(Kanál La Manche je 33,6 km široký prieliv mezi Anglickom a Francúzskom. Tvorí spojnicu medzi Severným morom a otvoreným Atlantickým oceánom.)

Pokusy Richarda Haana na La Manche

22. august 1999 - vzdal to po osemnástich hodinách pre zle zvolený termín lodivodom; prišlo zlé počasie, vysoké vlny a Haan mal problém, aby sa vôbec udržal pri sprievodnej loďke

31. júl 2002 - Haan skončil už po dvanástich hodinách; opäť to spôsobil lodivod, ktorý zle odhadol počasie, Haanovi ponúkol opakovaný termín - ale už o dva dni

2. august 2002 - náhradná plavba bola zúfalým pokusom, ktorý takmer vyšiel; po takmer dvadsiatich hodinách skončil asi dve míle pred francúzskym pobrežím

V roku 2000 preplával Richard Haan štrnásť kilometrov široký Gibraltársky prieliv oddeľujúci Afriku od Európy.