Kapitalizmus musí byť bitý ako žito, o priemyselnej revolúcii nehovoriac. Je síce trochu smiešne, že sa v poslednom čase týmto heslom riadi práve hollywoodsky film, ktorý je viac ako čokoľvek iné jeho dieťaťom, ale je to tak.

Pracujúci ľud, o ľavicových intelektuáloch nehovoriac, však v boji nevyzerá príliš reprezentatívne ani nedokáže náležite štýlovo za správnu vec padnúť, tak musí bojovať ten, kto je na to trénovaný - šľachta. Veď buržoázia je naším spoločným nepriateľom.

Obchodník, ktorý buduje modernú armádu, je nesympatický a zbabelý, až príliš ortodoxní samuraji sú bezchybní sympaťáci. Pokojne zomrú len preto, aby dokázali, aké dôležité sú tradície - to je posolstvo, ktoré Tom Cruise prináša z Japonska. Žiadnemu štátu netreba nič vnucovať, chyby na feudáloch nehľadajme. Umeleckých diel o očarení japonskou kultúrou je už mnoho, máloktoré sa ju však pokúsilo takto účelovo idealizovať.

Posledný samuraj - hoci upútavky to naznačovali - ale, našťastie, ani nepresviedča, že rútiť sa proti hlavniam pušiek s mečom je to najčestnejšie a najhrdinskejšie, čo človek môže spraviť. Ponúka omnoho prijateľnejšie klišé, prečo sa americký vojak frustrovaný masakrou Indiánov pridal k vzbúreným samurajom. Chlapec u nich po rokoch kočovného života nájde svoju dedinku v údolí - slovenskí filmári by povedali - svoju Záhradu. Dá sa pochopiť, že práve pre nepoznaný pokoj (a lásku?) sa mu oplatí krvácať za niekoho, kto bojuje s cisárom a pritom tvrdí, že mu verne slúži. A samurajské meče majú svoju až zvrátenú príťažlivosť.

Stretávanie kultúr je vďačná téma, a hoci Posledný samuraj nebude napríklad druhým Šógunom, a je skôr dokumentárnym filmom o Japonsku pre nenáročných, určite ide o jeden z menej povrchných filmov, ktoré sa dnes označujú za „divácke". Kým výčitkami zmietaný Američan objavuje japonský vidiek, všetko je v poriadku.

S bojovými scénami to naopak Tom Cruise a kolektív nemajú ľahké. Nebojujú len s industriálnou mašinériou, ale i s Tarantinovou Nevestou a Kitanovým Zatoičim, ktorí navyše prišli do kín so samurajskými mečmi v tejto sezóne skôr - a prehrávajú, i keď nie drvivo. Finále rozhodujúcej bitky je zase skôr nechcenou poctou Gatlingovmu guľometu než mužom, ktorí padli za svoje ideály.

Na Slovensku by mohol mať podobný film úspech. Boj za tradície staré niekoľko sto rokov a myslenie, ktoré sa uzavrelo pred svetom zhruba v tých časoch, inými slovami konzervatívne hodnoty, nachádzajú u nás veľké pochopenie. Len netreba, ako sa to stalo Tomovi Cruisovi, zabudnúť, že kto chce bojovať ako samuraj, mal by vedieť i zomrieť ako on.