Brusel 20. februára (TASR) - Medzi Európskou úniou a Ruskom zostávajú mrazivé vzťahy v hospodárskej oblasti, čo sa prejavuje najmä počas prístupových rokovaní Moskvy do Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Ďalšími oblasťami vzájomných antipatií zostávajú aj nedoriešené otázky rozširovania EÚ na východ Európy. Moskva je nespokojná s colnými zmenami, ktoré po rozšírení spoločenstva budú mať nepriaznivý vplyv na vývoz jej tovarov do nových členských krajín spoločenstva.
Obchodný komisár Pascal Lamy v prípade vstupu Ruska do WTO menoval celý rad požiadaviek, ktoré musí pristupujúca krajina splniť. Medzi najdôležitejšie patrí zvýšenie cien plynu na svetovú úroveň na domácom trhu, lebo terajší stav je nevýhodný pre zahraničnú konkurenciu ruských výrobcov.
Ruská vláda síce oznámila reformy, ktorých cieľom bude zvyšovanie aj cien plynu, ale medzi rokujúcimi stranami zatiaľ k dohode nedošlo. Brusel totiž chce, aby sa otázka zvýšenia ceny plynu riešila rozhodne; to je pre Moskvu z viacerých dôvodov neprijateľná požiadavka. Prudké zvýšenie cien plynu by viedlo k bankrotu mnohých jeho výrobcov, ktorých produktivita v porovnaní so zahraničnou konkurenciou je nízka. Drahý plyn by ťažko zvládli aj rozpočty mnohých ruských domácností.
Ešte menší pokrok sa dosiahol v rokovaniach o otvorení produktovodov pre konkurenciu. Európa chce znížiť svoju závislosť na dodávkach nosičov energie z Ruska. Teraz by chcela napríklad vyššie dodávky plynu a ropy z Turkménska a Kazachstanu. Ich rezervy sa však do západnej Európy môžu dostať len cez ruské produktovody. Rakúsky denník Die Presse napísal, že tie sú pre prezidenta Vladimíra Putina tromfom, ktorý nepustí z ruky. Kremeľ tak isto nechcel narušiť ani monopol Gazpromu v plynárskom sektore. Tento koncern kryje takmer 25 % západoeurópskej spotreby plynu.
