
V poslednom kvalifikačnom stretnutí o postup na futbalové MS 2002 zdolalo Slovensko v Skopje Macedónsko 5:0. Na snímke slovenský útočník Ľubomír Reiter (uprostred) strieľa hlavou prvý gól, svoj premiérový v reprezentácii. FOTO TASR – PAVEL NEUBAUER
Z piatich strelcov v Macedónsku boli dvaja absolútne premiéroví v reprezentácii (Reiter, Pinte) a prvý kvalifikačný a svoj tretí gól dal Oravec. Reiter túžil po tridsiatich sekundách debutu a napokon sa dočkal štartu od začiatku a rekordne rýchleho gólu premianta.
„Že budem hrať som sa dozvedel na taktickej porade. Bol som prekvapený, ale som veľmi rád, že som sa za dôveru odvďačil gólom. Čo ma najviac prekvapilo? Výsledok 5:0. Veď v reprezentácii sa takto rekordne často nevyhráva. Je to vlastne najvyššie slovenské víťazstvo vôbec. Hrať v reprezentácii je iné nasadením aj po technickej stránke. V lige ma poznajú, tesnejšie bránia, tu som mal viac voľnosti a aj som si hľadal miesto. Škoda, že nepriletelo viac takých brilantných prihrávok ako Karhanova,“ dodal Reiter a na otázku, či sa cíti ako hlavičkár, ktorého Adamec do reprezentácie bral, vysvetlil: „Myslím si, že som sa sem dostal len preto, lebo som na čele tabuľky strelcov.“
Druhý zásah do čierneho urobil Peter Dzúrik, predtým trafil raz v Japonsku. „Macedónska obrana sa otvorila a ja som videl výborne nabiehajúceho Pinteho. Nabiehal som k bližšej žrdi a lopta ma našla. Trafil som presne,“ povedal Dzúrik a dodal: „Pred zápasom vo Švédsku som veril, že postúpime na šampionát. Potom prišlo veľké sklamanie. Chýbal nám kúsok športového šťastia, najmä v Azerbajdžane. Potom mohlo byť všetko inak.“
Peter Németh, autor tretieho gólu, nadviazal na nedávnu trenčiansku premiéru proti Moldavsku. „Videl som, že Greško má loptu na ľavačke a dvaja spoluhráči nabiehajú k bližšej žrdi. Ja som šiel k vzdialenejšej a tam ma našla lopta, ktorú ešte nadvihol Reiter. Som nahnevaný, že sme kvalifikáciu pokazili. Možno to bola posledná šanca mojej generácie. Každý, nielen tréner, má na tom podiel viny. Možno tých 5:0 sme mali rozmeniť na drobné päťkrát 1:0.“
Až 27 zápasov musel čakať Attila Pinte na premiérový gól v reprezentácii. „Bola to krásna rozlúčka. Janočko mi dal ideálnu prihrávku, loptu som si prehodil na ľavú nohu, aby som mohol lepšie zamieriť a vyšlo to. Robili sme si so súperom, čo sme chceli.“
Bodku dával Tomáš Oravec. „Za stavu 2:0 už bola pohoda. Janočko sa perfektne preštrikoval s loptou a našiel ma. Po dvoch góloch hlavou som dal aj nohou, takto strieľam častejšie. Trochu ma prekvapilo vysoké skóre, dôležité je, že sme sa s kvalifikáciou rozlúčili víťazstvom.“
JÁN MIKULA