Keď sa v januári stretli ministri vnútra Európskej únie v Dubline, aby rokovali o zladení azylovej politiky, tešili sa z dosiahnutého pokroku. Do mája by sme sa mohli zjednotiť, tvrdili pod vedením zástupcu predsedajúceho írskeho ministra vnútra Michaela McDowella.
Posledné dni ukázali, že vo vzťahu k žiadateľom o azyl zostane Európa zrejme aj po azylovom zjednotení spoločenstvom viacerých štandardov. Holandsko, dlho považované za otvorenú, liberálnu krajinu, sa odhodlalo razantne zbaviť neúspešných žiadateľov o azyl. Iné opatrenia prijaté tento týždeň v Írsku ukázali, že vlády budú naklonené pomôcť rodinám, ktoré znamenajú pre krajinu pracovný alebo ekonomický prínos. Cesta do Európy povedie skôr cez prácu ako azyl.
Manželia filipínskych sestričiek
Írsko je krajina s dlhou históriou vysťahovalectva a po ekonomickom vzostupe v minulom desaťročí začalo priťahovať prisťahovalcov. Vláda sa rozhodla udeľovať pracovné víza aj manželským partnerom imigrantov, ktorí už majú v krajine zamestnanie. Ide jej predovšetkým o štyri a pol tisíca zdravotných sestier pochádzajúcich väčšinou z Filipín. Obávajú sa, že tieto skvelé pracovníčky môžu stratiť, ak by ich manželia nedostali pracovné povolenia.
V Európskom hospodárskom priestore v roku 2001 zaznamenali 1,55 milióna legálnych imigrantov. V tomto údaji OECD tvoria žiadatelia o azyl len veľmi malú časť. Krajiny únie zamietnu ako neopodstatnené viac než 90 percent žiadostí o azyl.
Britský parlamentný výbor uvádza o pomere poctivých a nepoctivých žiadateľov o azyl v ich krajine iné údaje. Pred prenasledovaním podľa nich uteká asi polovica ľudí žiadajúcich o azyl. Druhá časť sa snaží o zlepšenie svojho hospodárskeho postavenia.
Koho vrátiť domov
Zamietnuť azyl je niečo iné, ako zatvoriť dočasne svoj pracovný trh, ako to spravili naposledy Holanďania. Zatiaľ čo ochrana pracovného trhu znamená pre obyvateľov strednej a východnej Európy „len" sklamanie a pre ambicióznych komplikáciu pri zamestnávaní, vyhostenie z krajiny, ktoré odsúhlasil holandský parlament, môže znamenať návrat na miesto, kde bola rodina prenasledovaná z politických a náboženských dôvodov. Preto únia teraz dolaďuje, ktoré krajiny sú bezpečné a zamietnutých azylantov tam bude možné vyhosťovať. Čečenov by napríklad nemali poslať do Ruska napriek tomu, že táto krajina je považovaná za bezpečnú.
Hoci môže z vystupovania krajnej pravice v Rakúsku, Francúzsku, Holandsku či Dánsku vznikať pocit, že na Európu sa valí vlna chudobných utečencov, nie je to tak. V roku 2002 bolo vo svete 13 miliónov utečencov, z ktorých bolo v štátoch únie necelých 400-tisíc. Len Pakistan hostil asi dva milióny utečencov.
Nové krajiny
Štáty ako Nemecko v deväťdesiatych rokoch a neskôr Británia sa proti stúpajúcemu počtu žiadostí o azyl obrnili sprísnením podmienok poskytnutia azylu a tým, že neúspešných obratom deportujú. Posledné údaje ukazujú, že počet žiadateľov o azyl klesá v starých členských krajinách a stúpa v nových.
„Hrozí preťaženie krehkých a nedostatočných azylových systémov v nových členských krajinách. Keby sa to stalo, vytvorí nová zladená európska legislatíva dodatočnú sériu problémov. Bolo by to paradoxné v čase, keď počet žiadateľov o azyl klesá," povedal vysoký komisár OSN pre utečencov Ruud Lubbers v januári na stretnutí s ministrami vnútra.
