Vláda schválila Stratégiu informatizácie spoločnosti. Stratégia stanovuje množstvo úloh, ktoré kopírujú program eEurope+ schválený už takmer pred troma rokmi. Podľa plánu by mal čo najskôr prebehnúť audit efektívnosti čerpania finančných prostriedkov na informatiku vo všetkých rezortoch.

Slovensko, ako i ostatné postkomunistické krajiny nedokázali v poslednom desaťročí 20. storočia zachytiť nastupujúce civilizačné trendy, najmä dopad moderných informačných technológií na všetky oblasti života spoločnosti. Absencia informačnej spoločnosti, internetu, digitálnej ekonomiky a elektronického obchodovania, sa prejavila v klesajúcej ekonomickej výkonnosti i konkurecieschopnosti. Prechod k informačnej spoločnosti je dnes všeobecne považovaný za civilizačnú transformáciu vyvolanú nástupom moderných technológií. Rozvoj informačnej spoločnosti je politickým programom prakticky všetkých vyspelých krajín sveta, veľmi aktívne sa do procesu informatizácie zapája aj väčšina krajín strednej a východnej Európy.

Nasadzovanie informačných a ko- munikačných technológií vo verejnom i súkromnom sektore sa už dávno nepovažuje za výstrelok. Keďže tieto technológie majú významný vplyv na celkovú ekonomiku krajiny, sú v podstate nevyhnutnou podmienkou existencie a rozvoja. Úlohou každej vlády je preto vytvoriť priaznivé prostredie pre rozvoj znalostnej a digitálnej ekonomiky a informačnej spoločnosti a vytvoriť právne a technické predpoklady pre jej realizáciu. Paralelne treba budovať aj dôveru občanov k tomuto novému fenoménu a nezabúdať na ich právo na informácie, na kvalitné, včasné, transparentné poskytovanie informačných služieb pri zabezpečovaní ochrany osobných údajov. Nevyhnutné je tiež zvýšiť vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a tým umožniť jeho aktívnu účasť na zapojení sa do novej ekonomiky. Podpora zmeny orientácie slovenskej spoločnosti by mala byť druhým strategickým cieľom Národnej stratégie rozvoja informačnej spoločnosti na Slovensku. Vrcholom na rebríčku hodnôt pre jednotlivca, ale i celú spoločnosť by už nemal byť konzum, ale rast intelektu a inteligencie ťažiaci z informačných zdrojov. Takáto reorientácia by mala za dôsledok menšiu podporu priemyslu a výroby. Do popredia by sa dostala podpora vedy, vzdelávania a výskumu.

Informatizáciu dnes chápeme ako proces systematickej realizácie úloh zameraných na elektronizáciu služieb poskytovaných orgánmi verejnej správy, na rozvoj obsahu informačných systémov a na vytvorenie potrebného legislatívneho a organizačného zázemia pre jej realizáciu.

Rok 2004 sa začal z pohľadu informatizácie našej spoločnosti celkom úspešne, keďže 17. januára vláda schválila Stratégiu informatizácie spoločnosti. Podaril sa tak dosiahnuť konsenzus štátnych orgánov a odbornej komunity, ktorý pred tým ako vyústi do úspešnej realizácie ešte vyžaduje zladenie opatrení v oblasti telekomunikácií, legislatívy, školstva, verejnej správy a v ďalších oblastiach života spoločnosti. Stratégia informatizácie spoločnosti je postavená na budovaní troch základných pilierov: budovanie obsahu, teda užitočných informácií a služieb, budovanie ľudských kapacít a budovanie infraštruktúry pre prístup a konektivitu. Tieto piliere sa považujú za prierez najdôležitejších oblastí, ktorých sa proces informatizácie dotýka.

Občan vo vyspelej spoločnosti očakáva od vlády, že úroveň poskytovania služieb verejnej správy bude porovnateľná s najlepšími službami, ktoré poskytuje súkromný sektor, najmä pokiaľ ide o presnosť, včasnosť a dostupnosť služieb. Už si postupne zvykol, že najskôr navštívi miestne úrady pri vybavovaní svojich záležitostí. Veľkú úlohu tu zohrala samospráva, ktorá informuje občanov o tom, aké služby poskytuje aj prostredníctvom webovej stránky, ktorá zmenila svoju podobu. Už to v niektorých prípadoch nie je len statické zobrazenie informácií, ale interaktívny portál poskytujúci užívateľovi personalizovaný obsah v reálnom čase.

Hlavným klientom stratégie informatizácie spoločnosti je teda občan, ktorý je už nedočkavý a chce využívať všetky prostriedky, ktoré mu nejakým spôsobom uľahčia život. Informatizácia má podľa Dr. Tibora Pappa, riaditeľa odboru informatizácie spoločnosti MDPT SR, jediný základný cieľ a to ušetriť občanovi čas a peniaze.

Zavádzanie nových technológii do štátnej infraštruktúry, do štátnej byrokracie, do malých a stredných podnikov, do škôl atď., dovolím si tvrdiť veľmi jednoznačne bez toho, že by som zachádzal do hĺbky podstaty veci, vylepšuje život. To je cieľ a predpokladám, ak sa podarí naplniť jednotlivé body akčného plánu na tento rok, začiatkom budúceho roka môžeme bilancovať. A cítiť zlepšenie kvality života bežného občana.

Informatizácia, ktorá doteraz v spoločnosti prebiehala, nebola na základe systémových krokov?

Bola viac-menej živelná na základe iniciatív zospodu. V oblasti škôl to bol napríklad projekt Infovek. Prináša inú kvalitu výučby do škôl, ktoré sú zapojené do projektu. Deti, ktoré ukončili takú základnú školu, ktorá bola zapojená do Infoveku, mali lepšie šance byť prijaté na stredné školy, lebo boli počítačovo gramotné. Ale bolo to totálne živelné, lebo boli odkázaní na milosť a nemilosť štátneho rozpočtu, ale aj toho ktorého ministra školstva, lebo niektorý projekt podporoval, iný nie. Ostatné pokusy ako projekty pre mestá a obce, projekt mesto.sk, projekt občan.sk, to bola totálne mimoštátna iniciatíva. Všetko mimovládne organizácie, dary firiem, rôzne sponzorské aktivity. Štát v tomto koncepciu žiadnu nemal.

Informatizácia zasiahne aj úrady na úrovni miestnej samosprávy.

Áno postupne. Musíme mať nato systémové nástroje, zákony, aby sme úrady na samosprávach nejakým spôsobom zapojili do tohto procesu. Hovoríme o samosprávach. Podstata slova: spravuje sa sama. Nie Bratislavou. V každom politickom systéme musí donútiť občan ľudí, ktorí sú platení z jeho daní k tomu, aby robili to, čo občan chce. Ak chce, aby mu uľahčovali život a nie sťažovali chodením po úradoch a vybavovaním papierov, bude jednoducho ten občan v literárnom slova zmysle dokopávať svojich mestských poslancov, primátorov či zástupcov v mestských samosprávach k tomu, aby poskytol tieto služby tak, ako sú poskytnuté v susednom meste, ktoré urobilo ten prvý krok skôr ako oni. Na úrovni štátnej tak isto. Štát je povinný tie systémové nástroje dať k dispozícii, aby si samospráva mohla vybrať. Zapojí sa do procesu na základe akéhosi systému insentív, ak sa zapojí dostane cukrík, ak sa nezapojí nedostane nič. Jednoducho tých 260 služieb, ktoré sa dnes poskytujú komerčnou formou bude postupne poskytovaných formou elektronickou.

Štátna správa už disponuje niekoľkými aplikáciami pre e-government

Nejde to z jedného dňa na druhý. Dôležité je vytrvať pri tomto procese, mať jasný cieľ, mať zmapované služby, ktoré sa poskytujú, vybrať si, ktoré sú najdôležitejšie pre občana, lebo on je zákazník a tieto služby poskytovať. Tak ako všade sa uvažuje s verejnou správou. Spravovanie vecí verejných je papierovanie - pečiatky, podpisy, rady pred dverami úradníkov, vybavovanie, ktoré si častokrát vyžaduje dovolenku. Toto všetko poskytované v elektronickej podobe šetrí čas a peniaze. Môžem si to vybaviť cez sobotu, nedeľu z domáceho prostredia, nemusím nikam chodiť. To, čo sa deje na úradoch ma nezaujíma. Takéto aplikácie niektoré už sú. Poskytované by mali byť cez ústredný portál verejnej správy. Základom tohto portálu je občan.sk, ktorý už všetci veľmi dobre poznáme. Bohužiaľ zatiaľ bez on-line aplikácií. Služby, ktoré sú momentálne v papierovej podobe sa postupne budú objavovať na tomto portáli v podobe elektronickej. Či už štát, alebo ústredné orgány štátnej správy, či už miestne orgány štátnej správy, alebo orgány samosprávy, všetky by mali byť postupne občanom dotlačené k tomu, aby mu život týmto spôsobom skvalitňovali.

Občan.sk je opäť príkladom verejno-súkromného partnerstva, kde tá súkromná časť bola iniciátorom a financovateľom celého projektu. Samozrejme sa to previedlo na štát, na Úrad vlády, aby to nebolo súkromné vlastníctvo, aby sa dali na tomto portáli budovať služby a jednotné transakčné prostredia pre tieto služby. Štát tam zatiaľ veľa toho neurobil.

Ak už spomíname portál občan.sk, tak potom sa natíska otázka, čo informatizácia a internet?

Internet súvisí skôr s konkurenčným prostredím pri čerpaní štrukturálnych fondov. Zatiaľ na Slovensku veľa možností na širokopásmový prístup, alebo kvalitnejší prístup na internet za nízke náklady nemáme. Z Progres reportu eEurope+, ktorý bude prezentovaný na konferencii v Budapešti koncom tohto mesiaca, ma zaujal jeden z ukazovateľov, ktorý hovorí o tom, že slovenská domácnosť, ktorá sa pripája na internet, míňa na samotné pripojenie štyrikrát viac ako domácnosť česká. Je to zarážajúce, aj keď majú Česi o niečo vyššie príjmy, ale aj tak. Sme susedné krajiny, ktoré mali rovnakú východziu pozíciu pred desiatimi rokmi.

Európska únia upozorňovala nato, že keď chceme dosiahnuť úroveň USA, musíme radikálnejšie nasadzovať širokopásmový internet.

Bol by som trošku viac zdržanlivý v komentároch na Európsku úniu, nie som si istý, či aj oni majú jasno v tom, že aké je prepojenie medzi širokopásmovým internetom a dynamicky sa rozvíjajúcou vedomostnou ekonómiou. Momentálne sa internet z 3/4 svojich možností využíva na mailovanie. Tých broadbandových aplikácií, okrem filmov, či videokonferencií momentálne mnoho nie je. Ešte zatiaľ to nebeží tak, že by sme to už zajtra museli mať. Pre štátnu správu bude úplne postačovať tzv. infokiosk, ktorý bude akýmsi styčným bodom s úradníkmi prostredníctvom siete a počítača.

Koncom roka 2004 by sme mali mať vo všetkých školách na Slovensku zavedený internet a počítačové vybavenie. Súčasťou Infoveku, alebo štvrtý pilier Infoveku - Digitálne Štúrovstvo hovorí o otváraní škôl po „fajronte" miestnej komunity. Niektoré školy to robia šikovne, niektoré školy to nerobia vôbec. Ak by Ministerstvo školstva dalo do terénu štruktúru motivačných faktorov, aby školy boli otvorené aj po skončení edukačného procesu, myslím si, že by to prospelo miestnej komunite a ten občan by eventuálne do tej školy zašiel a na internet sa pripojil. Ale tak isto aj poskytovanie tých užitočných služieb, ktoré občan potrebuje a musí ísť kvôli nim na úrady, by občana pritiahlo do škôl pripojiť sa na internet aj bez toho, že by škola niečo urobila. Bude to asi súhrn rôznych faktorov, ktoré krok za krokom, budú na Slovensku informačnú spoločnosť budovať.

Stratégia je schválená, aké sú ďalšie kroky?

Prvý krok: predkladáme v marci materiál Návrh na organizačné zabezpečenie a Štatút splnomocnenca pre informatizáciu spoločnosti. Vyplýva to z uznesenia vlády v súvislosti so stratégiou zo 17. januára tohto roku. Potom postupne pripravujeme nový zákon o informačných systémoch verejnej správy, ktorý má ísť do vlády tento rok. Pripravujeme akési upratovanie v oblasti štátneho informačného systému. Radi by sme získali prehľad, čo kde ako funguje, čo musíme urobiť, aby sa náš informačný systém priblížil k požiadavkám Európskej únie.

Ktorá z okolitých krajín nám v tejto oblasti slúži ako vzor? V niektorých majú ministerstvo infomatizácie.

Všetky, príkladov je veľa, keďže všetky sú pred nami v tejto oblasti, avšak nie až tak ďaleko, aby sme nemohli vážne pomýšľať nato, že ich dobehneme, alebo dokonca predbehneme.

Vznik ministerstva si určite vyžiada nejakú tú dobu. Momentálne by sme radi mali človeka, splnomocnenca, ktorý sa týmto bude zaoberať na úrovni štátneho tajomníka. Snímam klobúk pred ministrom Porkopovičom, urobil pre stratégiu a preto, aby ju vláda akceptovala viac ako ktokoľvek z jeho predchodcov, avšak on má na starosti železnice, diaľnice, cesty... Nedovolím si tvrdiť, že sú mu bližšie ako informatizácia spoločnosti, ale predpokladám, že áno.

Splnomocnenec a pár odborníkov tiež potrebujú istý rozpočet.

Je nás sedem, sme v rozpočtovej kapitole Ministerstva dopravy. Kde bude splnomocnenec je otázka politických dohôd. Môže sa stať že zostane poslancom a bude robiť aj túto funkciu splnomocnenca, môže sa stať, že bude platený z rozpočtovej kapitoly MDPaT. To sú detaily, zatiaľ tam veľké zmeny nie sú. Kompetencia zostáva na MDPaT. Riadenie sa vyvŕbi postupne.

Radovan Kovalský