Spamistov považujem tiež za ľudí. Snažím sa ich pochopiť. Hovorím si, aj oni majú svoje problémy, šéf ich buzeruje, priateľka na nich zanevrela a oni majú tak veľkú potrebu komunikovať, že posielajú stále dokola tie svoje listy, ktoré nikto nechce. Tak napríklad dostávam listy od zázračných Nigérijcov. Tí ponúkajú veľké dedičstvo v miliónoch dolárov, ktoré chcú práve na mňa (prečo preboha) previesť, pretože v Nigérii nie sú vraj tieto peniaze v bezpečí. A ja im mám zaistiť možnosť reinvestície v Česku. Nepíšu síce „v Česku", ale „vo vašej krajine". Vždy sa snažím odpovedať. Napríklad takto: Vážený pán Beigago, prečítal som si so záujmom Váš mail, ten vojenský režim je naozaj krutý, ako vidím, rád by som Vám pomohol, ale vidím, že pôjde o väčší počet telefonátov a korešpondencie na rôzne miesta. Môžete prosím previesť na môj účet číslo to a to dvadsať dolárov na poštovné a telefóny a zároveň uviesť Vašu doručovaciu adresu, aby som vedel, kde je vaše bydlisko? Rád by som od Vás dostal normálny list so známkou. Na to pán Beigaga odpovie pohotovo a rýchle: „Vážený pane, čo si ešte želáte vedieť? Moja babička žila v Nigérii počas panovania toho a toho a našetrila majetok, ktorý neskôr previedla na svoju sestru." Ide o list písaný podľa schémy, teda predpripravený. Nie je v ňom nič osobného, žiadna odpoveď na moje otázky. Žiadna reakcia na žiadaných dvadsať dolárov, nič. Potom napíšem ďalší list: „Pán Beigago, vy ste mi asi neporozumel, ja žiadam o zaslanie dvadsiatich dolárov na výdaje." Pán Beigaga sa potom odmlčí, aby za štrnásť dní prišiel podobný list od iného zázračného Nigérijca. Je to zaujímavé: má tiež babičku a sestru a veľké dedičstvo.
Ďalšia spamová pošta, ktorá ma už doslova rozčuľuje, sú listy odoslané napríklad zo servera v Mongolsku, v ktorých ma oslovujú „Hi, my friend." To ma vždy dokáže rozčúliť. Poznám pár filmov o Mongolsku, napríklad o túlavých psoch v Ulanbatáre, alebo o pastieroch tiav v stepi. Ale nemám tam žiadnych priateľov. A tak rýchlo odpisujem, aby mi preboha vysvetlili, prečo ma považujú za svojho priateľa. Pošta príde, ale nikdy nedostanem odpoveď. Tretí druh spamu je od pani Essie Willardovej. Píše mi, že môžem zlepšiť dojazd auta o 27 percent tým, že použijem prípravok firmy GM pre lepšie spaľovanie paliva. A ja sa samozrejme chcem pani Willardovej spýtať, kde ten prípravok dostanem, a prečo je vlastne tak milá, že myslí dňom i nocou na dobré jazdné vlastnosti môjho auta. Odpovedám systémom „Reply" na yji51ciypo@webmail.com.tw a nezabudnem sa opýtať, ako sa pani Willardovej darí a kde býva. Dostanem však list iba od Postmastera: „Delivery to the following recipients failed." A je to samozrejme pani Willardová. A tak sa už nikdy nedozviem, kto to je, už mi nikdy nepošle fotku ani liebesbrief. Ostatne, vzápätí mojich listov sa pani Willardová odmlčala. Miesto nej mi teraz chodia 32KB maily s prílohami. Akýsi muž mi píše: „Hi, there! Vaša e-mailová adresa vykazuje chyby a bude odstavená." Podpísaný: Nikto. K tomu príloha, ktorú radšej neotváram. Napriek tomu, aj tomuto pánovi odpovedám: „Prečo mi sakra píšete Hi, there? Čo som s Vami pásol husi? Svoje poplatky riadne uhrádzam a nechápem, prečo by sa mi mal niekto vyhrážať"
Raz by som rád zistil, kde bývajú tí zázrační Nigérijci, pani Willardová i ten môj kamarát, čo mi píše Hi, there. Kde sedia a kde berú toľko času na posielanie nevyžiadanej pošty. Niekedy ich vidím vo vysokom presklennom mrakodrape, niekde v New Yorku a inokedy niekde na Filipínach, v slume, vo vnútri halda detí, televízor a počítač a oni rozosielajú tieto správy, pretože majú pocit, že sa tak dotýkajú celého sveta. Hlavne si ale myslím, že pokiaľ oni majú moju adresu, tak by som mal mať aj ja ich adresu. A pokiaľ sa mi vyhrážajú, tak by som mal mať možnosť sa brániť. A pokiaľ tú možnosť nemám, myslím, že by mala existovať kriminálna polícia virtuálneho priestoru, ktorá by zázračných Nigérijcov vysliedila a začala vyšetrovať za rušenie súkromia. Posielali by svoje spamy aj z väzenia?
Radovan Holub
