Tibor Draskovics, nový maďarský minister financií, má pred sebou ťažkú úlohu znížiť rozpočtový deficit. Jeho predchodca Csaba László zlyhal a musel post opustiť. FOTO - TASR/APF
Vláda je totiž nútená riešiť výraznú ekonomickú nerovnováhu, s akou zápasilo napríklad aj Slovensko v druhej polovici 90. rokov.
Mzdy Maďarov v minulom roku narástli v priemere o 12 percent. Po očistení od vplyvu rastu cien ich kúpyschopnosť stúpla o 9,2 percenta. Ťahúňom bola najmä verejná sféra, kde reálne mzdy narástli takmer o 13 percent. „Je to výsledok volebného boja. Pred voľbami v roku 2002 Orbánova vláda prudko zdvihla platy učiteľom, zdravotníkom a ďalším verejným zamestnancom. Nová Medgyessyho vláda po voľbách úplne nepochopiteľne urobila to isté," hodnotí analytik Tatra banky Róbert Prega. Takýto výrazný rast podľa neho nezodpovedá výkonnosti hospodárstva a v ďalších rokoch by sa nemal opakovať.
K jeho hodnoteniu sa pridáva aj Jens Nordvig, analytik Goldman Sachs. „Maďarský rozpočet bol mimoriadne štedrý k verejným zamestnancom, a to sa mu vypomstilo," povedal pre SME.
Maďarský premiér Péter Medgyessy tento týždeň priznal, že vláda precenila schopnosti ekonomiky, a ohlásil tvrdé rozpočtové škrty. Minister financií Tibor Draskovics musí v tomto roku znížiť deficit verejných financií na 4,6 percenta hrubého domáceho produktu. Jeho predchodca Csaba László v znižovaní vlaňajšieho schodku zlyhal, keď plánovaný deficit na úrovni 4,5 percenta napokon prestrelil o 1,1 percenta. Stálo ho to miesto v kabinete.
Medgyessy naznačil, že úspory vo výdavkoch budú musieť ísť tento rok nad rámec plánovaných 185 miliárd forintov, čo je v prepočte zhruba 28 miliárd korún. Nespresnil však, v ktorých oblastiach sa bude škrtať. „Pochybujem, že opatrenia, ktoré teraz zavedú, budú postačujúce. Treba len dúfať, že vláda nájde v priebehu roka odvahu zaviesť ešte jeden úsporný balíček," myslí si Nordvig.
Plánované zoštíhľovanie verejných výdavkov však môže byť pre Medgyessiho vládu, ktorá je momentálne v polovici funkčného obdobia, nebezpečné. Jej preferencie padajú a situáciu jej neuľahčuje ani štrajk poľnohospodárov, ktorí žiadajú väčšiu podporu. Orbánova strana Fidesz stojí za nimi a na stranu farmárov sa údajne kloní aj verejná mienka.
Vysoký rozpočtový deficit už donútil vládu priznať, že cieľ zaviesť jednotnú európsku menu v roku 2008 je nereálny. Okrem rozpočtového musí pritom zápasiť aj s deficitom bežného účtu platobnej bilancie, ktorý vyjadruje toky peňazí pri obchode Maďarska so zahraničím. Tento schodok sa pohybuje okolo ôsmich percent hrubého domáceho produktu.
„Maďari sú v podobnej situácii ako Slováci koncom 90. rokov. Rozdiel je len v tom, že my sme si problémy spôsobili bezhlavými investíciami do stavby diaľnic, Maďari neúmerne zvyšovali platy vo verejnom sektore," hodnotí Prega. Podľa neho je však pozitívne, že vláda v Budapešti si to začína uvedomovať a chce problém riešiť. Mohla by tak opäť získať stratenú dôveru.
Zatiaľ sa jej to veľmi nedarí. Keď včera vydávala nové dlhopisy, musela investorom ponúknuť výnosy približne o 0,7 percentuálneho bodu vyššie ako pred mesiacom.
