BRATISLAVA - Vyššie ceny vody sa už prejavili aj v jej spotrebe. Podľa Štatistického úradu odber pitnej vody v poslednom štvrťroku 2003 klesol o 3,5 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2002. Svoj podiel na takomto vývoji má aj cenová deregulácia, ktorá výraznejšie uvoľnila a zvýšila ceny v januári 2003. Ďalšie zdražovanie vodného a stočného nasledovalo aj v tomto roku.
Podľa Výskumného ústavu vodného hospodárstva je rast cien hlavným, ale nie jediným faktorom nižšej spotreby. „Pokles spotreby vody je dlhodobým trendom už od roku 1990," hovorí Viera Vikukelová z Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Spotreba vody síce klesá aj vďaka rastúcej cene, ale nie proporcionálne. „Dôkazom, je že najväčší pokles, takmer 30-percentný, bol medzi rokmi 1990 a 1995, pričom rast ceny tomu nezodpovedal. Odvtedy sa spotreba vody nepretržite znižuje," tvrdí.
Skôr ako domácnosti sa snažia šetriť vodou podniky - podiel priemyslu na poklese celkovej spotreby je väčší. „Nie je to len dôsledok modernejších technológii, ale podniky sa usilujú hľadať si aj vlastné zdroje vody," vysvetľuje Vikukelová. Cena vodného a stočného je pre podnikateľov takmer dvojnásobne drahšia ako pre domácnosti.
Hoci znižujúca sa spotreba môže znamenať, že sa s vodou začína šetriť ako s cennou surovinou, pokles spotreby nemusí byť len výhodou. „Priemerná spotreba domácnosti v roku 2002 bola asi 115 litrov na osobu a deň, kým hygienické minimum je na Slovensku definované na 80 litrov," spresňuje Vikukelová. Vodohospodársky ústav predpokladá na tento rok spotrebu 107 litrov na osobu a deň. „Nielenže sa k tomuto minimu pomaly približujeme, ale sú okresy, kde je spotreba vody dlhodobo pod touto hranicou." Európsky priemer sa pohybuje okolo 169 litrov na osobu a deň.
![]() |
Šetrením s vodou sa automaticky nemusia znížiť náklady domácnosti na ňu. Ceny vody, ktoré určuje regulačný úrad, sa totiž vyvíjajú od fixných nákladov vodární. „Náklady na dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd sú relatívne stále. Podklad na výpočet maximálnej priemernej ceny vody predstavujú oprávnené náklady na dodávku vody a primeraný zisk. Nižšia spotreba vody v zásade konštantné náklady neovplyvňuje," vysvetľuje riaditeľ Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Daniel Gemeran. „V konečnom dôsledku spotrebiteľ tým, že zníži odber, utvára tlak na zvyšovanie ceny vody, lebo konštantné náklady sa s objemom odberu prakticky nemenia," dodal.
Spotreba vody v európskych domácnostiach
štát | v litroch na osobu a deň |
Fínsko | 250 |
Švajčiarsko | 270 |
Švédsko | 194 |
Holandsko | 167 |
Francúzsko | 159 |
Rakúsko | 145 |
Nemecko | 145 |
Belgicko | 108 |
Maďarsko | 200 |
Slovensko | 123 |
Česko | 107 |
Poľsko | 140 |
priemer | 169 |
Zdroj: Výskumný ústav vodného hospodárstva, porovnávajúce údaje sú za rok 2000.