FOTO TASR - MILAN KAPUSTA

Predseda Parlamentu Rómov Ladislav Fízik varuje pred nepokojmi a kriminalitou.

„Štartovacia dráha Rómov žijúcich v osadách je príliš nízka, aby sa mohli odraziť od dna," hovorí Ivan Mako, predseda Združenia mladých Rómov, ktoré sa doteraz podieľalo na zamestnaní skoro dvesto Rómov najmä v školách.

V Levoči pripravovali Rómovia demonštráciu a boli za primátorom, aby im poskytol priestranstvo. Náčelník mestskej polície v Levoči Peter Hromjak povedal, že zrejme si to organizátori rozmysleli, „ale ešte nič nie je isté".

Minister sociálnych vecí Ľudovít Kaník tvrdí, že zmeny sociálneho systému „nie sú etnicky podfarbené" a rozdeľujú ľudí len na aktívnych a pasívnych. Nové zákony napríklad umožňujú, aby štát rok platil odvody namiesto zamestnávateľa, ktorý dá prácu znevýhodneným občanom.

Nezamestnaní si môžu zvýšiť dávky aj prácou pre obec či rôzne organizácie. „Máme signály, že je záujem aj o rómskych občanov," povedal Kaník.

Tatiana Matejovičová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny hovorí, že „úlohou úradov práce, sociálnych vecí a rodiny nie je nájsť nezamestnaným zamestnanie, ale pomôcť im nájsť si zamestnanie".

Sociologička Zuzana Kusá však varuje, že reštrikcie dávok dosiahli hranicu únosnosti a nemožno ich označovať za motivujúce, ak nie sú sprevádzané aj možnosťami zamestnať sa. Rómovia žijúci v osadách si nájdu prácu oveľa ťažšie ako ktokoľvek iný. Ak sa majú zamestnať niekde v meste, musia za prácou cestovať a lepšie sa obliecť. „No nemajú poriadne oblečenie, nemajú hygienické potreby a často ani vodu. Príležitosť teda pre nich nie je príležitosťou, lebo je spojená s prekážkami, na ktorých prekonanie nemajú zdroje."

Kusá upozorňuje, že po 14 rokoch reforiem sa naša spoločnosť dostala na existenčnú hranu. „Nemožno sa čudovať, že ľudia, ktorí sa cítia zahnaní do kúta, nemajú alternatívy a situáciu „riešia aj výbuchmi agresivity, čo sa môže stať modelom, ktorý sa bude len rozširovať".

Hovorca ministerstva finacií Peter Papánek si, naopak, myslí, že reformy prispievajú k rozvoju spoločnosti. „Podstatný dôraz sa kladie na aktivitu a iniciatívu občana," ktorú podľa neho dopĺňa podpora zo strany štátu. „Nové opatrenia ešte len začínajú pôsobiť. Je preto predčasné ich vyhodnocovať."

(haj)

Čo sa na východe dialo

* Prvé náznaky nespokojnosti Rómov žijúcich na východnom Slovensku a ich obáv zo zhoršovania sociálnej situácie sa objavili pred dvoma týždňami. Vtedy sa v Pavlovciach nad Uhom stretlo niekoľko sto Rómov na protestnom zhromaždení.

* O zopár dní neskôr Rómovia protestovali v Michalovciach. Rómovia tvrdia, že sa po reformách výrazne zhoršuje ich postavenie a zo znížených sociálnych dávok nevyžijú. V Michalovciach ich bolo na protestnom zhromaždení tristo, presviedčali, že im nezvýši ani na stravu.

* Minulý týždeň v stredu hromadne kradla 80-členná skupina Rómov v levočskej predajni Billa potraviny. Do nákupných košov si dali rožky a pod kabáty konzervy, mrazené výrobky, salámy. Zo supermarketu museli volať mestskú políciu. V obchode bolo mimoriadne rušno, strkanie, hádky, Rómovia hovorili, že rabovali preto, že im znížia sociálne dávky. (r)

Ministerstvo: Rabovanie zorganizovali úžerníci

BRATISLAVA - Ministerstvo sociálnych vecí považuje rabovanie Rómov v levočskom supermarkete za účelovo zorganizovanú akciu. „Podľa informácií z regiónov majú na takýchto akciách záujem predovšetkým úžerníci, ktorí znižovaním sociálnych dávok prichádzajú o zdroj nekalých príjmov," tvrdí hovorca mnisterstva Martin Danko.

Rabovanie podľa ministerstva nemohlo byť motivované znižovaním sociálnych dávok, pretože v stredu 11. februára ešte Rómovia nedostávali znížené sociálne dávky, vyplácali sa dávky v pôvodnej výške - za január. Ministerstvo považuje „účelové prejavy protestov" za porušovanie zákona a za pokusy úžerníkov šíriť hystériu medzi rómskym obyvateľstvom.

V týchto dňoch však nezamestnaní dostávajú z nových úradov práce, sociálych vecí a rodiny rozhodnutia o nových sociálnych dávkach, často nižších ako doteraz.

Náčelník mestskej polície v Levoči Peter Hromjak hovorí, že zatiaľ nevie o tom, že by akciu organizovali úžerníci. „Rómovia bývajú v jednej štvrti, nemajú problém, aby sa päťdesiati dohodli a išli do obchodu."

Tento týždeň bol podľa Hromjaka v supermarkete pokojný. „Billa posilnila ochranku. Predtým tam boli dvaja ochrankári, teraz ôsmi a od minulého týždňa od sedemnástej do dvadsiatej chodíme hliadkovať do obchodu aj my." (haj, rf)

Medzi Rómami v obci Čičave vládne napätie a nervozita

Sociálna neistota a strach z budúcnosti vyvoláva napätie aj medzi 500-člennou rómskou komunitou, ktorá tvorí vyše polovicu obyvateľstva obce Čičava vo Vranovskom okrese. Minulý týždeň rodičia na protest neposlali dva dni deti do školy.

Takmer všetci Rómovia v produktívnom veku sú bez zamestnania a vytvorenie nových pracovných miest v okolí je v nedohľadne.

Sociálne dávky šesťčlennej rodine klesli z 9700 na 4800 korún. Iba nájom a inkaso predstavujú vyše 1500 korún. Štyri deti navštevujú školu, z toho tri cestujú za vyučovaním v ročníkoch 5. až 9. do Vranova nad Topľou. „Len cestovné stojí mesačne okolo 900 korún. Z čoho máme žiť? My nechceme Kaníkove sociálne dávky, ale chceme prácu," hovorí Zdenko Maľár. (tasr)