í. Čo si o tom myslíte?
Viliam Fischer, kardiochirurg, Slovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Bratislava: „Pacient by mal byť vždy informovaný, som jednoznačne za. Pokladám to za normálne a celý život to tak robím. Aj ja ako pacient by som chcel presne vedieť, čo sa ide so mnou diať.
Ani v sprístupnení zdravotnej dokumentácie blízkym a povereným osobám nevidím problém. Som za priamu reč - aspoň sa dokumentáciu bude viesť poriadne. U nás s tým lekári nebudú mať problém."
Michal Bucek, riaditeľ Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici: „Ako lekár úrazového oddelenia som vždy pacienta informoval. Zvlášť pri závažných stavoch treba dať pacientovi podpísať, že bol zrozumiteľne poučený. Lekár, ktorý to doteraz poriadne nerobil, si myslím, že je blázon, lebo aj on sám sa dostával do rizika.
Prístup do dokumentácie - myslím si, že ak je pacient svojprávny, mal by do dokumentov nahliadať sám. Ale u nás sme aj doteraz umožňovali nahliadnuť do záznamov právnym zástupcom pacientov. Trochu sa mi nezdá, že by sa mali robiť fotokópie - ak raz vznikne fotokópia, všetky ostatné obmedzenia sú nezmyslené."
Pavel Traubner, neurológ, dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského: „Právne povedomie občana značne narástlo, tak si myslím, že je našou povinnosťou podrobne informovať pacienta o tom, čo sa s ním bude diať. Je to tak všade vo svete. Normálnemu lekárovi by to nemalo prekážať, nakoniec je to aj v jeho záujme. V niektorých krajinách sa vyskytujú vážne súdne procesy, kde práve vinou nedostatočného informovania vznikol dôvod na právne pokračovanie. Lekár bude mať dôkaz, že pacienta riadne informoval. Ale v prípadoch, kde ide o vážne ochorenie, ktoré môže poškodiť psychiku človeka, informácia musí byť veľmi opatrná.
Ak pacient poverí oprávnenú osobu, aby bol informovaný o jeho zdravotnom stave, tak to treba urobiť."
Róbert Vetrák, riaditeľ Detskej fakultnej nemocnice, Bratislava: „V našej nemocnici zastávame názor, že pacient - a jeho zákonný zástupca - by mal byť o všetkom informovaný, čo sa bude diať, aké sú riziká, čo bude nasledovať po liečbe a podobne. Treba však vedieť zvoliť vhodnú formu, najmä pri závažnejších chirurgických zákrokoch alebo pri onkologických ochoreniach. Je to náročné na psychologickú prácu personálu.
Čo sa týka dokumentácie, pacient by podľa mňa mal vždy dať súhlas na nahliadnutie do svojej dokumentácie. Ak ho však už dal, tak nevidím problém v sprístupnení dokumentácie. Aj naši lekári - ak to bude v zákone - to tak budú určite robiť."
