FOTO - ARCHÍV SME

Je to preto, že lekári nemajú čas? Alebo sa im nechce? Alebo, jednoducho, nie sú na to zvyknutí, nepokladajú to za dôležité? „Je v tom asi zo všetkého niečo," hovorí Alexandra Bražinová, spoluautorka Charty práv pacientov, ktorá prednáša o právach pacientov lekárom a sestrám na Slovenskej zdravotníckej univerzite. „Najčastejšie lekári hovoria o nedostatku času - nemajú čas dostatočne vysvetľovať každému pacientovi, čo s ním robia, prečo a aké to bude mať následky. Okrem toho na to naozaj nie sú zvyknutí, je im to cudzie. Vzdelávanie lekárov a sestier v komunikácii je zatiaľ stále dosť slabé."

Staré zákony brzdia prístup k informáciám

Za nedostatok informácií môžu aj sami pacienti, ktorí ich nevyžadujú. U lekára sú automaticky v závislom vzťahu - lekár vie viac, ako vedia oni. Okrem toho tu roky neexistovalo nijaké povedomie o občianskych a ľudských právach, a tým ani o právach pacientov. „Ľudia nevedia, že sa môžu opýtať. Boja sa, že budú pána doktora zdržovať, nechcú si ho pohnevať," hovorí Bražinová.

Na vine sú aj zdravotnícke zákony. Platí, že zdravotnícka dokumentácia je majetkom zdravotníckeho zariadenia, a právo nahliadnuť do nej má len pacient alebo v prípade detí a u nesvojprávnych osôb zákonný zástupca. Záznamy - ak pacient stále žije - tak nemôže vidieť ani najbližšia rodina.

Pacienti sa sťažujú, že lekári mlčia

Na Západe sú bežné súdne spory pacientov s lekármi a s nemocnicami. Cez televízne filmy a seriály táto realita už preniká aj ku nám. Súdnych sporov pre poškodenie svojich práv však pacienti vedú veľmi málo. „Viem, že boli nejaké súdne spory, ale pacienti v nich väčšinou neboli úspešní, pretože nemali dostatok písomných dôkazov, nemali dostatočný prístup k zdravotníckej dokumentácii," hovorí právnička Eva Madajová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.

Pritom až štvrtina sťažností pacientov na Asociácii sa týka toho, že ich lekári riadne neinformujú. „Viaceré sme aj začali šetriť, ale pacienti sa v prevažnej väčšine zľakli a od žaloby upustili. Išlo väčšinou o ľudí z menších miest, kde sú v danej odbornosti dvaja - traja lekári. Báli sa, že ak sa na jedného budú sťažovať, príde odplata zo strany tých ostatných," hovorí Madajová.

Súdiť sa? Je to drahé a neobvyklé

Ľudí tiež odrádzajú vysoké náklady na právnika. Bezplatná právna pomoc pacientov funguje zatiaľ pomerne slabo. Organizácie pre pacientov nemajú peniaze a možnosti, Jednotka ochrany práv pacientov pri ministerstve zdravotníctva funguje len niekoľko mesiacov.

Lekári často vraj podľa Bražinovej vedia, že nedodržiavajú niektoré práva pacientov, hoci často za to sami nemôžu. „V diskusiách po prednáške argumentujú tým, že je dnes nemožné dodržať napríklad právo na poskytnutie čo najlepšej zdravotnej starostlivosti, pretože jednoducho na ňu nie sú peniaze. Lekári musia vyjsť s tým málom, čo majú," hovorí.

Ideálny príklad prístupu lekára

Ešte minulý rok vznikol aj Národný program podpory práv pacientov. Jeho cieľom bolo systematicky presadiť práva pacientov do pripravovanej zdravotníckej legislatívy a do terapeutických štandardov.

„Ideálna predstava je, že pacient po príchode do nemocnice na operáciu mandlí dostane vysvetlenie, v ideálnom prípade aj písomnú informáciu o štruktúre oddelenia, na ktorom sa ocitol, a písomnú informáciu o tom, čo ho čaká - ako bude prebiehať operácia, aké sú riziká, čo po nej môže a čo nemôže jesť. Rovnako lekári, ktorí budú operovať, by mali dodržiavať stanovený terapeutický postup, a v ňom by už bolo zahrnuté aj informovanie pacienta. Všetko by sa spätne dalo ľahko skontrolovať," hovorí doktorka Bražinová.

Národný program zatiaľ stojí, čaká na prijatie základných zákonov Zajacovej reformy.