Učiteľ zvoní na veľkú prestávku ručným zvončekom. FOTO - AUTORKA
Do malotriedky chodia iba rómske deti, ktoré asi do inej školy chodiť nebudú. Najbližšia je totiž v Želiezovciach vzdialených dvanásť kilometrov. Iba mesačné cestovné stojí 250 korún a to si väčšina rodín nemôže dovoliť.
„Tento rok sa dochádzka detí výrazne zlepšila. Každé vymeškanie hlásim obci a Sociálnemu úradu. Za veľké vymeškanie školy rodičom hrozí, že nedostanú priamo do rúk sociálne dávky," hovorí učiteľ František Dulai, ktorý pracuje v škole už 17 rokov. Kým učí prvákov čítať, štvrtáci robia písomné cvičenia. Keď chce školákov motivovať, aby sa učili abecedu, tak im povie, že si budú môcť prečítať názov filmu, ktorý pôjde v televízii.
František Dulai sa naučil poznať mentalitu rómskej komunity. „Keby som s deťmi nehrával futbal, nebol by som učiteľom. Keď chcem, aby sa učili na pracovnom vyučovaní prišívať gombíky, tak im musím doniesť ihlu a niť. Sám si ju nedonesie nikto. Keď treba zbierať odpadky, idem príkladom a deti vyzývam, aby ma nasledovali. Odpovedám im aj na otázku, prečo musia v škole pracovať, keď doma nepracujú. Raz som im ukázal, ako sa sadia zemiaky. Keď vzišiel iba jediný schovaný v burine, zistil som, že jeden z chlapcov ich hneď po zasadení vyhrabal," hovorí.
Rodičia rómskych detí mu nikdy nepoďakovali, rómske deti mu nikdy na konci roka nepriniesli kvety. Odmenou je, že ho táto komunita ako Neróma akceptuje. Potešilo ho, keď jeho žiačka skončila školu v Šalove s dvomi dvojkami. Rovnaké vysvedčenie mala aj v piatom ročníku v Želiezovciach.
„Učiť rómske deti na malotriedke je naozaj ťažká práca," hovorí a prirovnáva ju k bežeckému maratónu. František Dulai totiž behal maratón v Košiciach, New Yorku, Budapešti, Bostone, Prahe a Berlíne. Zo Želiezoviec do Šalova a späť chodí na bicykli alebo behá, a to úplne v každom počasí.
Keď učiteľ zazvoní ručným zvončekom na veľkú prestávku, deti sa rozbehnú do neďalekého obchodu. „Musím im to umožniť, želali si to ich rodičia," vysvetľuje pedagóg.
