Už štvrtý kvalifikačný cyklus začne v slovenskej futbalovej reprezentácii brankár MIROSLAV KÖNIG. Rodák z Nitry po niekoľkoročnom angažmán vo Švajčiarsku zakotvil v Turecku. Je najskúsenejší medzi žrďami a mal by byť, ak sa nič nestane, brankárskou jednotkou. Dvojkou bol popri Molnárovi a Vencelovi, u Adamca, Jurkemika i teraz u Galisa má prednostné postavenie.
Ako ste vnímali pozvanie na historicky prvé veľké sústredenie reprezentácie pred sezónou?
„Veľmi pozitívne. Tešil som sa. V kádri je veľa mladých, a neberte to ako frázu, majú otvorené dvere do užšieho výberu. Potrebujú sebadôveru, oťukanie sa v kolektíve starších. Ide o to, aby sa v pohode začala stmeľovať partia. Keď príde zápas, to už bude iná atmosféra a na srandičky nebude čas. Teraz si môžeme pošpásovať, aj tvrdo zatrénovať."
Vám sa začiatok v Turecku neveľmi vydaril, hovorili ste, že ste tam, kde líšky dávajú dobrú noc. Ako je to teraz?
„Na jeseň sa to v Elazigspore obrátilo na dobré. Už muselo, veď povážte, v prvých troch zápasoch sme dostali 20 gólov, a to je akoby brankár dostával kladivom po hlave. Góly som inkasoval tak, že od pol ihriska išli na mňa jeden či dvaja hráči, a to sme hrali na dvoch stopérov. Prišiel nový tréner a nastala zmena. Máme veľmi dobrý káder v ofenzíve, ale musíme sa naučiť aj brániť. Menej inkasovaných gólov posilní psychiku. Naposledy sme prehrali s Fenerbahce iba 0:1 a pri troche šťastia to mohlo byť naopak."
Aký bol prechod zo Švajčiarska do Turecka?
„Komplikovaný. Mal som švajčiarskeho manažéra, toho som vymenil za tureckého, lebo iný sa tu nepresadí, neovláda reč. Je to nová krajina, nová mentalita, bolo sa treba prispôsobiť. Dôležité je, že tu hrávam s Ondrejom Debnárom a Jurajom Czinegem. Všetci sme v základom kádri a obom chlapcom predo mnou sa darí. Môžu hrať piati legionári, ešte tu máme Fína a Kamerunčana, takže hráme všetci."
Začína sa nová kvalifikácia a už kolujú reči, že na Portugalsko a Rusko, či Lotyšsko nemáme. Čo vy na to?
„To je naša špecialita. Každá kvalifikácia je iná, ale u nás sa od začiatku myslí negatívne. Aj v minulej kvalifikácii sme odohrali veľké zápasy, dva razy sme viedli 1:0 s Anglickom a nedotiahli sme to do víťazného konca. Raz to urobiť, a už je to iné. Hrať vieme, potrebujeme trochu šťastia."
Boli ste so sebou v kvalifikácii spokojný?
„Mimoriadne sa mi vydaril zápas v Macedónsku a myslím, že som celkove nič nepokazil. Ale či to bolo v poriadku, to musia posúdiť iní."
Ako vnímate zmenu na trénerskom poste?
„Zažil som trénera Galisa v Slovane, získal som s ním jeden titul. Po odchode Molnára do Košíc mi dal dôveru a stal som sa jednotkou v bráne. Je maximalista, človek, čo veľa chce a verím, že sa mu bude dariť. Mimochodom, pri zmenách trénera ja len konštatujem, že som so žiadnym nemal problémy."
Dokedy mienite chytať?
„Možno je to moja posledná kvalifikácia, alebo aj nie, pretože kolega a teraz tréner Miro Mentel vraví, že mi ešte „neprišli" roky. Brankár je vraj najlepší v 34 rokoch. Takže by som si mal počkať."
