Básnik Ján Buzássy (1935) debutoval ako tridsaťročný zbierkou Hra s nožmi, ďalej vydal knihy Nausikaá, Krása vedie kameň, Bazová duša, Pláň, hory, Náprava vínom a mnohé ďalšie. Prekladá Eliota, Byrona, Puškina, Pasternaka, Pounda či Ginsberga. Bol redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ a šéfredaktorom Mladej tvorby a Kultúrneho života. FOTO SME - PAVOL MAJER

Básnik exkluzívneho intelektu, jemnej zmyslovosti, vznešenosti i aforizmu, suchého vtipu, umelec očarený antickou kultúrou, v ktorej našiel svoj estetický ideál. To je len pár poklôn z úst odborníkov slovenskému básnikovi a tiež významnému prekladateľovi JÁNOVI BUZÁSSYMU, ktorých pravdivosť opätovne potvrdzuje každá nová zbierka. Tou najnovšou, už sedemnástou, je Zátišie - krátky pôst z vydavateľstva Petrus. Napriek tomu autor prekvapujúco, hoci asi so zveličením vraví: „Ak som kedysi tvrdil, že existuje viacero dôvodov na písanie poézie, tak teraz mám pocit, že nie je možno ani jeden, že rozumný človek to nerobí."

Prečo by rozumný človek nemal písať poéziu?

„Lebo postavenie poézie a vôbec kultúry v spoločnosti nie je dosť významné. Možno keby som bol teraz mladý autor, nedal by som sa na písanie básní, ale vymyslel by som si niečo iné."

Čo?

„Neviem, nie som mladý autor."

Vari neľutujete, že ste sa upísali poézii?

„To nie, mne to pomohlo prekonať ťažké obdobia. Umenie sú kvapky pomoci, lebo človek v ňom nachádza to, čo v bežnom živote nemôže nájsť. Preto ľudia píšu, hrajú divadlo, maľujú."

Vaša poézia zasa iste pomáhala aj iným, nie?

„Autor má túto ilúziu, ale či je to ozaj tak, neviem. Ja píšem nie príliš populárnu poéziu, o dosť pochmúrnych veciach, len občas tam preblesne aj čosi humorné. Píšem o tom, čomu asi najviac rozumiem, o duševnej stránke človeka, jeho svedomí, živote a jeho konfrontácii so smrťou. Politiku sa nesnažím komentovať."

Nechýba tento rozmer vašim básňam?

„Myslím, že podhubie každej knižky je viac či menej politické, veď autor žije v istej dobe. A jej kus sa na pozadí básnikových názorov objaví."

Politika bola aj to, keď zväz spisovateľov v roku 1970 zlikvidoval Mladú tvorbu, ktorej ste šéfovali.

„Vtedy to bolelo, prežívali sme zánik časopisu ako druhú okupáciu, no s odstupom rokov si uvedomujem, že aspoň sa Mladá tvorba neskompromitovala. Ak by sme ju chceli zachrániť, museli by sme celkom poprieť sami seba, spraviť sebakritiku, tvrdiť, že sme formalisti či pravicoví oportunisti, a to nik z nás nechcel."

Spolu s ďalšími spisovateľmi ste sa postavili proti okupácii. Mnohí z nich sa však rýchlo prispôsobili normalizačným praktikám.

„Veľa straníkov, ktorí boli vystavení čistkám, uprednostnilo kariéru. Ja som po žiadnej netúžil. A v tom čase sa nám narodilo druhé dieťa, stiahol som sa z literatúry do rodinného zázemia. Komunisti boli na tom horšie."

Vás nepostihol žiadny zákaz?

„Nie. Podobne ako ma ideologickí dozorcovia pri mojich začiatkoch považovali za čudáka - ktorý si píše básničky, kde sa to síce príliš nerýmuje, ale nie je tam nič politické - ani po okupácii odo mňa nik nechcel angažovanú tvorbu. Takže som nebol vystavený pokušeniu, a preto sa ani nemôžem tváriť ako hrdina."

Sú v poézii podstatné pojmy ako optimizmus či pesimizmus?

„Nie, pre jej kvalitu je to nezaujímavé."

Veľa sa venujete prekladaniu, má to vplyv na vašu tvorbu?

„Áno. Prekladám autorov, ktorých si vážim a od ktorých sa aj niečo naučím, pristupujem k nim s istou pokorou. Raz som jednému ruskému kolegovi hovoril, že idem prekladať Puškina a mám z toho obavy. Odpovedal mi: Neboj sa, Puškin je dobrý básnik, on ti pomôže."

Máte zaužívaný denný rozvrh písania?

„George Bernard Shaw vravel: Každé ráno o deviatej si sadnem k písaciemu stolu s hrncom čaju a či mám, alebo nemám inšpiráciu, posedím. To mi je veľmi blízke. Predpoludňajšie obdobie je totiž pre mňa ideálne - už to nie je sen a ranná mátoživosť, myslenie funguje, ale ešte nie je také skeptické ako poobede alebo večer."

Čo keď vám nič nenapadne?

„Možno netreba každý deň napísať báseň. Na druhej strane mám zásadu, že vždy pracujem naraz na viacerých knihách. Ale nesústavne."

Píšete na stroji alebo počítači?

„Perom, lebo si myslím, že k poézii patrí čaro pohybu ruky. Až hotovú verziu prepisujem do počítača."

Ten však má svoje výhody, nezanedbávate ho trochu?

„Zdá sa, že počítač pomáha, ale môže aj obmedzovať, nasmerovať autora i tam, kam nechcel. Ale možno, že toto sú len také básnické povery."

Je veľa rozdielov medzi písaním v mladosti a teraz?

„Áno. Napríklad ten, že v mladosti som chcel niečo povedať iným, a teraz sa snažím niečo vysvetliť aj sám sebe."

A ešte?

„Kedysi som hovoril, že človek má písať tak, aby hlúpy nerozumel, teraz to opravujem - tak, aby múdry rozumel."