BRATISLAVA - V agrosektoroch nových členských krajín Európskej únie je potrebné v najbližších rokoch očakávať ešte veľké znižovania stavu zamestnancov. Najpravdepodobnejšie scenáre hovoria o tom, že v celom zoskupení ôsmich pristupujúcich krajín (okrem Malty a Cypru), ktoré vstúpia do únie už tento rok, ako aj v Bulharsku a Rumunsku, zostane v poľnohospodárstve zo súčasných asi ôsmich miliónov ľudí pracovať zhruba polovica. Vyplýva to z odborných štúdií Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické porovnávanie, ktoré včera prezentoval jeho zástupca Zdeněk Lukas.
Inštitút pri svojich odhadoch vychádzal z toho, že produktivita poľnohospodárskych výrob nových členov únie sa bude postupne približovať oveľa vyšším úrovniam zo súčasných krajín spoločenstva a ak by v strednej Európe stále zostal rovnako veľký počet poľnohospodárov, povedie to k presýteniu trhu s potravinami.
Lukas uviedol, že dnes v členských krajinách únie jeden farmár zabezpečuje potraviny až pre 54 obyvateľov, zatiaľ čo v kandidátskych krajinách je to v priemere iba pre 12 obyvateľov. Ak by sa mali noví členovia únie dostať so svojou produktivitou až k hranici 54 spotrebiteľov z EÚ, stačili by im na zabezpečovanie poľnohospodárskych výrob iba dva milióny poľnohospodárov. Tento scenár však inštitút považuje za veľmi dramatický a skôr sa prikláňa k možnosti, že noví členovia svoju produktivitu dostanú približne na polovičnú úroveň únie, teda že jeden farmár obslúži asi 25 spotrebiteľov. Potom by v ich agrosektoroch mohli zostať pracovať už spomenuté asi 4 milióny poľnohospodárov.
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec sa domnieva, že aspoň na Slovensku by už k výraznému prepúšťaniu nemalo dochádzať. Počas uplynulého desaťročia transformácie totiž zo slovenského agrosektora odišla polovica pracovníkov a dnes tam pracuje len asi 75 000 ľudí. „Samozrejme, reštrukturalizácia bude pokračovať, ale odíde už len asi 10 či 15 percent zamestnancov," hovorí Oravec s tým, že osobitosťou Slovenska je aj prevaha veľkých fariem, ktoré zamestnávajú nielen ľudí pracujúcich priamo na pôde, ale majú aj vlastné stravovacie zariadenia či opravárenské dielne.
„V únii si malí farmári všetky tieto služby objednávajú v iných firmách. Ak sa teda hovorí, že u nás na pôde pracuje veľa ľudí, je to skreslené," dodal Oravec. Podľa jeho slov veľké prepúšťania sa dajú očakávať napríklad v Poľsku, kde ešte stále panuje veľká prezamestnanosť.
(tasr)
