Laco Lučenič počas premiéry projektu Satisfactory. Najbližšie predstavenie sa hrá 23. 2.
FOTO - PETER PROCHÁZKA
Známy gitarista Laco Lučenič stvoril pre divadlo hudobný výlet Satisfactory
Ako by zneli tie skvelé hity zo šesťdesiatych rokov, keby vznikli teraz? O túto víziu sa pokúša slovenský hudobník Laco Lučenič, ktorý v pondelok za pomoci svojich priateľov predviedol v bratislavskom Divadle Astorka Korzo 90 premiéru hudobného predstavenia s názvom Satisfactory.
Pomocou súčasných technológií jeho skupina zahrala v hodinu a pol dlhom programe známe aj menej známe pesničky zlatej éry popmusic od Ruby Tuesday (Rolling Stones) cez Turn! Turn! Turn! (Byrds) až pod Sunshine Superman od pesničkára Donovana. „Od tej doby ma oslovilo mnoho skvelej hudby, aj synth-pop alebo elektronika, ale k pesničkám zo šesťdesiatych rokov sa stále vraciam. Bolo to možno drsné obdobie, demonštrovalo sa proti Vietnamu, boli študentské nepokoje, ale v rámci populárnej hudby bolo veľmi čisté. Keď sa pozriem na rebríček hitparád z roku 1967, nájdem tam iba skvelé veci," vysvetľuje líder projektu Laco Lučenič.
O čom je predstavenie Satisfactory? Divadlo hudby so skupinou, tromi hercami a videoprojekciou v réžii Patrika Lančariča. „Hráme hity z éry sixties tak, akoby zneli v súčasnej dobe," vysvetľuje hudobník, ktorý v predstavení plní úlohu speváka, konferenciera a občasného gitaristu. Na pódiu sa spolieha na sample, prednatočené hudobné nástroje a vokálne party, ale aj na svoju pravú ruku - multiinštrumentalistu Peciho Uherčíka, ktorý so svojím gitarovým arzenálom dáva hudbe bohatú príchuť. Dvojicu dopĺňajú mladí muzikanti zo skupiny Rain - gitarista Martin Kovarík a bubeník Peter Stanko.
„Mnoho súčasných kapiel robí coververzie z obdobia šesťdesiatych rokov, keď sa spievalo iba o láske. Mňa však zaujíma obdobie, keď sa začalo kúzliť v štúdiu, využívali sa nové možnosti gitár, keď Beatles urobili Seržanta alebo Pink Floyd album Piper At The Gates of Down," poukazuje líder Satisfactory na prevažne psychedelický repertoár predstavenia, v ktorom znejú skladby nielen od Beatles, Rolling Stones alebo Who, ale aj mnoho ďalších formácií tej doby ako Kinks alebo Hollies, ktorých mená už nesvietia tak zreteľne ako v minulosti.
„Nechcelo sa mi hrať všetky notoricky známe veci. Skôr som dával prednosť menej známym pesničkám. Napríklad od Who hráme Boris The Spider, od Hollies Busstop, v programe sú piesne od Yardbirds, Troggs alebo Creation," dodáva líder Satisfactory.
Prerábaním hudby zo šesťdesiatych rokov sa Lučenič zaoberal už na albume Proudy - Tribute To Prúdy, kde zremixoval pesničky slovenskej hudobnej legendy. Medzi oboma projektmi je však zásadný rozdiel. „V Proudoch dominovala elektronika, v prípade Satisfactory je to naopak. Využil som elektroniku, len aby som zlepšil zvuk. Predstavte si, že všetky tieto skvelé pesničky majú teraz výborný zvuk. Mám pocit, že sa mi to vydarilo, pretože niektorí fajnšmekri si mysleli, že hráme do ukradnutého originálu. Výsledok je autentický, zneje však veľmi súčasne."
PETER BÁLIK
