Putin a volebná kampaň na ponorke Archangeľsk.
FOTO - ČTK/AP
Do ruských prezidentských volieb ostáva ešte mesiac a predvolební stratégovia prezidenta Vladimira Putina už spustili ďalšiu propagačnú akciu. Televízne obrazovky voličom ukázali Putina vo vojenskom námorníckom kabáte, ako v pondelok slávnostne vystúpil na palubu jadrovej ponorky Archangeľsk v Barentsovom mori.
Do včera večera tam mal sledovať odpaľovanie balistických rakiet a prelety bombardérov. Od konca januára prebieha cvičenie ruskej severomorskej flotily. Podľa ruských médií ide o najväčšie manévre ruských jadrových síl za posledných dvadsať rokov.
Kremeľ túto prezentáciu sily odôvodnil nacvičovaním „boja proti medzinárodnému terorizmu". Ako budú ruskí generáli raketami a jadrovými ponorkami bojovať proti nenápadným mužom a ženám opásaným výbušninami, velenie armády neobjasnilo.
Manévre sú skôr dimenzované na medzištátny konflikt. Majú byť aj prejavom „obáv Moskvy z plánov Spojených štátov vyvíjať nové typy jadrových zbraní".
Mediálny efekt megalomanského vojenského cvičenia siaha za krátkodobý horizont volebného víťazstva. V časoch výbuchov v metre, padajúcich striech plavární a nevyplatených miezd vyvolávajú zábery bojových lodí pocit, za ktorým plačú Rusi už vyše trinásť rokov - hrdosť občanov veľmoci. Prehliadka pripomína cvičenie sovietskej armády v roku 1982, keď sa za veľkej nervozity Západu nacvičovala „sedemhodinová jadrová vojna".
Manévre včera poznačila „chyba". Jedna z balistických rakiet sa pri štarte neuvoľnila zo sila na ponorke, pretože ju systém automatickej kontroly z neznámych dôvodov zablokoval.
„Ruská armáda je tak zle vyzbrojená, že by nebolo možné viesť ofenzívnu vojnu," povedal v novembri minister obrany Igor Ivanov. Zastaraná technika, nezaplatení vojaci a 10 miliónov za každú vystrelenú balistickú raketu sú však vo veľkej Putinovej mediálnej hre len smiešnym detailom.
Pohľad na Vladimira Putina na ponorke však evokuje aj menej príjemné asociácie. Poslednýkrát si prehliadal ponorky v apríli 2000, len štyri mesiace pred ponorením ponorky Kursk, pri ktorej zahynulo 118 námorníkov. Čerstvo zvolený prezident Putin vtedy odmietol prerušiť dovolenku a pricestovať na miesto nešťastia.
Autor: Zuzana V. Očenášová
