BRATISLAVA 17. februára (SITA) - Po období prílivu, keď členské štáty Európskej únie (EÚ) rozširovali sféru garantovaných slobôd únie, prišla fáza odlivu, v ktorej sa bránia tomu, čo pred pár rokmi samy presadzovali, píše v komentári denník SME. Už keď desať nových členských štátov podpisovalo prístupové zmluvy, pôsobilo podľa denníka veľmi čudne, že voľný pohyb osôb, teda druhá najvýznamnejšia sloboda, ktorú únia garantuje všetkým členom a občanom, sa k tým novým má dostať až po prechodnom období, ktoré môže trvať až sedem rokov. Presadzovalo to predovšetkým Nemecko, ktoré má štyri milióny nezamestnaných a milión voľných pracovných miest, o ktoré domáci nemajú záujem.
Neochotu desiatich členských štátov udržať aj po rozšírení voľný pohyb osôb zmierňovala deklarovaná ochota piatich zamestnávanie ľudí z nových členských štátov neobmedzovať. Z nich už len Veľká Británia a Írsko držia slovo, kým Holandsko, Dánsko a Švédsko z neho vycúvali. Okrem toho, že sa ich vlády vyhovorili jedna na druhú, boli v hre aj ďalšie argumenty. Príchod ľudí z Východu vraj spôsobí sociálny damping, lebo budú ochotní pracovať viac a za menej peňazí ako domáci. Mnohí cudzinci vraj prídu najmä preto, aby pár mesiacov pracovali a potom roky využívali miestny sociálny systém. Niektoré členské štáty dokonca neoficiálne "zauvažovali", či by nemohli ľuďom z nových členských štátov obmedziť prístup k sociálnemu zabezpečeniu.
Európska komisia preto musela oficiálne oznámiť, že v každom členskom štáte aj po prvom máji bude mať každý legálne zamestnaný človek rovnaký nárok na sociálne zabezpečenie, lebo inak sa tým bude zaoberať Európsky súdny dvor.
Fakt, že sa počet členských štátov, ktoré voľný pohyb osôb považujú za hrozbu, zvýšil, znamená, že staré rozdelenie kontinentu pretrvá aj po rozšírení, ktoré ho malo prekonať. Dve výnimky - Veľká Británia a Írsko - na tom nemôžu nič zmeniť, konštatuje v závere denník SME.
