Majitelia motorových vozidiel zaplatili i tento rok za povinné zmluvné poistenie viac ako o rok skôr. Tentoraz ale cena už nie je regulovaná zákonom. Stanovenie sadzieb je výhradne v kompetencii poisťovní. Ceny vzrástli približne o 30 až 45 percent.
O rok skôr
Vstup na trh povinného zmluvného poistenia sa uvoľnil v roku 2002. Túto službu odvtedy ponúkajú viaceré poisťovne. Do konca predchádzajúceho roka patrilo monopolné postavenie na trhu Slovenskej poisťovni. V roku 2002 zároveň došlo i k prvému čiastočnému uvoľneniu dovtedy pevných cien.
Nárast bol však zákonom limitovaný. Minimálne sadzby rástli o úroveň inflácie alebo škodovosti, ak bola vyššia. Maximálna miera zvýšenia bola stanovená o 30 percent vyššie ako najnižšia hranica rastu. V prvom roku tak sadzby stúpli zhruba o 20 percent, v roku 2003 až o 50 percent.
Takýmto postupom mali poisťovne stanoviť ceny i tento rok. Voľná tvorba cien mala prísť až v roku 2005. Vláda SR sa ale rozhodla uvoľnenie sadzieb urýchliť. Začiatkom novembra minulého roka vstúpila do platnosti novela zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá dereguláciu zaviedla. Argumentom predloženej novely bolo vyhovieť požiadavkám Európskej únie. Ďalším dôvodom, ktorý priznávajú i samotné poisťovne, sú vysoké náklady.
Starý dlh
Ešte z obdobia monopolného postavenia Slovenskej poisťovne zdedili poisťovne neuhradené záväzky z vtedajších poistných udalostí. Tie neboli dostatočne kryté práve z dôvodu vtedy regulovaného poistného. Podľa predsedu predstavenstva Allianz-Slovenskej poisťovne Manuela Bauera predstavuje dlh až 10,5 mld. Sk. Odhaduje, že poisťovne ho budú splácať 25 rokov.
Problematický je, zdá sa, i priebežný príjem a výplata poistného. Podľa údajov agentúry TASR predstavoval príjem poistného v prvom polroku minulého roka sedem miliárd korún. Poistné plnenie však dosiahlo približne 7,1 mld. Sk. Poisťovne teda zaplatili viac ako dostali.
Takmer 400 mil. Sk z vyplateného plnenia pritom predstavovali udalosti, ktoré spôsobili nepo-istené vozidlá. Garančný fond Slovenskej kancelárie poisťovateľov, do ktorého sa skladajú všetci poskytovatelia povinného zmluvného poistenia, však odškodňuje aj tieto udalosti. Aj napriek tomu, že škody následne vymáha od nepoistených účastníkov nehôd, predstavujú pre neho výdavok navyše.
Z týchto dôvodov teda nárast poistných sadzieb tento rok predstavoval 30 až 45 percent. Zároveň došlo prvýkrát i k významnejším rozdielom medzi sadzbami jednotlivých poisťovní. Dosahujú desať až 15 percent.
Hľadať vnútorné rezervy
Združenie dopravcov - Česmad, má na zvyšovanie cien iný názor. Rast je podľa neho neodôvodnený. „K zvýšeniu poistného má dôjsť najmä v súvislosti s vysokým dlhom z čias zákonného poistenia. Pýtame sa preto, čo s tým má spoločné dopravca alebo motorista, ktorý si vozidlo kúpil len tento rok," argumentuje generálna tajomníčka združenia Katarína Vinceová.
Podľa združenia by mali poisťovne pri stanovení sadzieb brať do úvahy napríklad i vek vodiča, jeho prax, počet najazdených kilometrov alebo cenu vozidla a nie len objem motora. Podľa K. Vinceovej v súčasnosti poisťovne dostatočne nevyužívajú systém bonusov a malusov. „Myslíme si, že poisťovne by mali hospodárnosť svojej činnosti hľadať aj vo vlastných radoch a šetriť na mzdách, ktoré patria medzi najvyššie v SR, na províziách a honosných investíciách. Nemali by zneužívať právomoc, ktorú im dala legislatíva zákonom o poisťovníctve," dodáva k zvýšeniu sadzieb.
Podľa M. Bauera z Allianz-Slovenskej sporiteľne budú môcť ceny klesnúť až vývojom trhu. „Trh musí najskôr získať stabilitu, dovtedy neklesnú ani ceny poistného," povedal pre agentúru SITA.
Možné i iné delenie sadzieb
Novela zákona okrem deregulácie cien zaviedla koncom minulého roka i ďalšie zmeny. Napríklad povinnú dvojmesačnú lehotu, v priebehu ktorej je poisťovňa povinná vyriešiť poistnú udalosť klienta. „Poisťovňa je podľa tejto právnej normy povinná do dvoch mesiacov poistnú udalosť zlikvidovať, alebo odmietnuť poškodenému nárok na náhradu škody," hovorí výkonný riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) Imrich Fekete. Dodáva, že ak tak poisťovňa neurobí, môže sa klient obrátiť priamo na kanceláriu, ktorá má na vybavenie ďalší mesiac.
SKP sa má od 1. mája pretransformovať na Informačné stredisko, na ktoré sa budú môcť obracať klienti poisťovní. Bude pomáhať napríklad pri identifikácií vinníkov škôd alebo zástupcov zahraničných poisťovní, ak bola škoda spôsobená v zahraničí.
Novela poisťovniam už umožňuje zvoliť si iné kritérium pri odstupňovaní poistných sadzieb ako len objem motora, ktorý sa používa doteraz. Súčasný systém predpokladá, že auto so silnejším motorom môže spôsobiť vyššiu škodu a preto by malo byť poistné vyššie. Na pravdepodobnosť vzniku škody ale vplývajú i iné faktory. Poisťovne za-tiaľ možnosť, ktorú im ponúka úprava zákona nevyužili. Tvrdia, že nemajú dosť údajov na to, aby mohli stanoviť vplyv iných kritérií na výskyt škôd.
„Novú kategorizáciu zavedieme, keď príde čas," hovorí M. Bauer. Predseda predstavenstva Generali Poisťovne Miloš Kmety vysvetľuje, že poisťovne ešte nemajú dostatok dát na to, aby mohli sadzby kategorizovať inak ako podľa objemu motora. „Nevieme, ktorí klienti majú najväčšiu škodovosť," dodáva.
Pokus o opätovnú reguláciu
Na rozdiel od pôvodného návrhu v zákone zostala povinnosť poisťovní odvádzať na účet Ministerstva vnútra SR ročne osem percent z prijatého poistného. Tieto prostriedky ministerstvo poukazuje Hasičskému a záchrannému zboru a Rýchlej zdravotnej pomoci na nákup technického vybavenia. Poisťovne proti tejto povinnosti protestovali tým, že ide o zásah do súkromného majetku.
V čase uzávierky prílohy parlament rokoval o ďalšom návrhu novely zákona o povinnom zmluvnom poistení. Predložili ho poslanci strany Smer. Navrhujú opätovné zavedenie regulácie cien povinného zmluvného poistenia na roky 2005 až 2006. Okrem toho návrh obsahuje zvýšenie povinného odvodu poisťovní na účet Ministerstva vnútra z ôsmych na 20 percent. Vláda s návrhom Smeru nesúhlasí. Vo februári čakal návrh novely na druhé čítanie v parlamente.
Peter Apolen
