Sedem z ôsmich slovenských krajov dostane z peňazí únie určených na regionálny rozvoj maximum. Trenčiansky, Nitriansky, Trnavský, Banskobystrický, Žilinský, Košický a Prešovský kraj dostanú na opravu škôl či nemocníc 75 percent z potrebnej sumy. To je najvyššia suma, akú Brusel poskytuje.
Európska únia tým chce zmierniť rozdiely medzi regiónmi a pomôcť štátom, ktoré sú ekonomicky slabšie, dotiahnuť sa na jej priemernú životnú úroveň. Dáva na to tretinu svojho rozpočtu.
Od 1. mája bude pomoc dostávať aj Slovensko. „Prvýkrát budeme môcť čerpať peniaze zo štrukturálnych a Kohézneho fondu, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie, ako boli prostriedky určené na predvstupovú pomoc," hovorí Zsolt Lukáč, štátny tajomník ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a bývalý vedúci kapitoly Regionálna politika.
Štrukturálne fondy sa využívajú na tri ciele. Prvý podporuje regióny, ktorých HDP na jedného obyvateľa je menší ako 75 percent priemeru únie. Medzi ne patrí aj sedem slovenských krajov, ktoré dnes dosahujú 49 percent priemeru HDP.
Obce a mestá z týchto regiónov môžu dostať z únie na svoje projekty 75 percent z celkovej sumy, 20 percent pôjde zo štátneho rozpočtu a len zvyšných 5 percent si doložia mestá, obce či regióny.
Bratislavský kraj, ktorý už dnes dosahuje 99 percent priemeru únie, dostane peňazí menej. Jedna časť pôjde na podporu malého a stredného podnikania a aj to len pre okresy: Malacky, Pezinok, Senec a mestské časti Bratislava III - Vajnory, Bratislava IV - Záhorská Bystrica, Bratislava V - Čuňovo, Jarovce, Rusovce.
Druhá časť peňazí je určená na podporu vzdelávania, na školenia a podporu zamestnanosti. V oboch prípadoch poskytne únia peniaze len do výšky 25 - 50 percent z požadovanej sumy.
Celkovo dostane Slovensko do roku 2006 sumu 1,560 milióna eur.
Podľa Lukáča je vstup do únie pre regióny veľkou motiváciou, ale už v prvých troch rokoch sa ukáže, či sme veľkorysú pomoc z Bruselu schopní využiť.
Štrukturálne fondy
Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond, Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu.
Cieľ: Vyrovnať hospodárske rozdiely medzi krajinami EÚ
Príjemca: Členská krajina s HDP na obyvateľa nižším ako 90 percent priemeru EÚ
krajina cieľ | 1 cieľ 2 | cieľ 3 | INTERREG | EQUAL | |
ČR | 1286,4 | 63,3 | 52,2 | 60,9 | 28,4 |
Estónsko | 328,6 | 9,4 | 3,6 | ||
Cyprus | 24,9 | 19,5 | 3,8 | 1,6 | |
Lotyšsko | 554,2 | 13,5 | 7,1 | ||
Litva | 792,1 | 19,9 | 10,5 | ||
Maďarsko | 1765,4 | 60,9 | 26,8 | ||
Malta | 55,9 | 2,1 | 1,1 | ||
Poľsko | 7320,7 | 196,1 | 118,5 | ||
Slovinsko | 210,1 | 21 | 5,7 | ||
Slovensko | 920,9 | 33 | 39,9 | 36,8 | 19,7 |
(v miliónoch euro, ceny roku 1999)
Cieľ 1 podporuje zaostávajúce regióny s HDP na obyvateľa nižším ako 75 percent priemeru HDP.
Cieľ 2 umožňuje podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Európskeho sociálneho fondu pre regióny vážne postihnuté úpadkom priemyslu.
Cieľ 3 umožňuje podporu z Európskeho sociálneho fondu pre rozvoj ľudských zdrojov.
INTERREG A je pomoc určená na prihraničnú spoluprácu, INTERREG B na transregionálnu a INTERREG C na transnacionálnu spoluprácu.
EQUAL je pomoc určená na presadzovanie nových prostriedkov boja so všetkými formami diskriminácie v oblasti trhu práce.
Kohézny fond
Cieľ: vyrovnať rozdiely medzi regiónmi
Príjemca: región
ČR | 9,76 až 12,28 percenta |
Estónsko | 2,88 až 4,39 percenta |
Cyprus | 0,43 až 0,84 percenta |
Lotyšsko | 5,07 až 7,08 percenta |
Litva | 6,15 až 8,17 percenta |
Maďarsko | 11,58 až 14,61 percenta |
Malta | 0,16 až 0,36 percenta |
Poľsko | 45,65 až 52,72 percenta |
Slovinsko | 1,72 až 2, 73 percenta |
Slovensko | 5,71 až 7, 72 percenta |
(čtk, mim)