J. U., Bánovce nad Bebravou

Roztočík jahodový (Tarsonemus fragariae) patrí medzi roztoče. Keďže má veľmi drobné telo, dá sa nájsť len pomocou mikroskopu. Na druhej strane však na rastlinách spôsobuje nápadné príznaky, pretože škodí cicaním rastlinných štiav z najmladších (srdiečkových) listov, ktoré sa deformujú, hnednú a neskôr odumierajú. Napadnuté rastliny sú v porovnaní so zdravými výrazne zakrpatené. V poraste sa napadnuté rastliny vyskytujú v ohniskách. Ochrana jahôd proti roztočíkovi jahodovému spočíva v dvoch postrekoch ohrozených porastov skoro na jar prípravkami Basudin 600 EW alebo Sumithion Super. Okrem toho by ste v žiadnom prípade nemali brať z napadnutého porastu dcérske rastliny na založenie novej výsadby. Nový porast založte čo najďalej od napadnutého starého porastu, ktorý by ste mali zrušiť a vykopané rastliny spáliť.

Pri kontrole uskladnených jabĺk som našiel plody s vodnatou hnilobou a na niektorých sa nachádzala zelenomodrá pleseň. Dajú sa takto postihnuté plody po vykrojení konzumovať?

K. P., Bernolákovo

Opísané príznaky sú charakteristické pre penicíliovú hnilobu jabĺk, ktorej pôvodcom sú huby rodu Penicillium. Jej výskyt súvisí predovšetkým s mechanickým poranením plodov pri zbere, triedení a ukladaní do skladovacích priestorov. Plody sa najčastejšie poškodia od stopiek susedných jabĺk. Ak je plod len čiastočne nahnitý, dá sa síce vykrojiť, ale aj zdanlivo zdravé pletivá majú typický nepríjemný pach a horkastú chuť. Svedčí to o tom, že huba svojimi jedovatými látkami znehodnotila celý plod, preto by ste ani čiastočne nahnité plody nemali vykrajovať a konzumovať.

Ing. JURAJ MATLÁK