Záhradkári v porovnaní s veľkovýrobou dosahujú vyššiu úrodu hrozna z kra. Využívajú priestory s vhodnou mikroklímou pri stenách domov, múroch obydlia, na malých plochách. Vinič pestujú na produkciu hrozna, často aj ako dekoratívnu rastlinu. Najčastejšie vysádzajú ambivalentné odrody, ktoré sú vhodné ako stolové, ale aj na výrobu vína. Dobrý záhradkár-vinohradník sa viniču venuje sústavne aj v rámci aktívneho odpočinku, neľutuje čas, silu ani peniaze. Ak potrebuje zdokonaliť pestovanie, siahne po odbornej literatúre.
Pred vysádzaním viniča záhradkár hľadá informácie o príprave vinohradníckej pôdy, o najlepšom rozmiestení krov, reze a vedení viniča, o vhodných odrodách. Vopred si zaobstará organické a minerálne hnojivá, využije aj vlastný kompost. Uprednostní sadenice z klonov odrôd vyšších stupňov selekcie, pripravuje materiál na oporné konštrukcie (kolíky, drôt, stĺpiky, betón), náradie na ošetrovanie pôdy, viniča a hrozna.
Potom pokračuje v príprave pôdy. Jej súčasť tvorí pestovanie predplodín. Pôda musí byť prekyprená, zásobená živinami vypočítanou dávkou hnojív, prevrstvená rigolovaním do hĺbky 0,60 metra, urovnaná. Na miestach vyznačených pre sadenice sa vyhĺbia jamy, kde sa má vinič vysadiť. V záhradkách sa takmer všetky tieto práce robia ručne. Na sadeniciach treba pred vysádzaním výhonky skrátiť na 1 až 2 púčiky. Hlavné korene, vyrastené z koreňovej päty na 80 milimetrov, a bočné korienky prvého a druhého poschodia sa redukujú.
V našich ekologických podmienkach vysádzame vinič v skorom jarnom období, najneskôr do konca apríla. Podľa dispozičnej plochy sa vinič vysádza do radov alebo nepravidelne - jednotlivo. Najvhodnejšie sú slnečné, záveterné a teplé plochy s južnou expozíciou, nezatienené stromami. Pri domoch sa vinič vysádza vo vzdialenosti meter od múra. K múru sa pripevní sieť zošikmenej opornej konštrukcie z drôtu alebo latiek, ku ktorej sa upevňujú ramená viniča. Ide o vertikálny systém konštrukcie, na ktorej sa uplatňujú kordónové typy vedenia, napríklad vodorovný 1- až 2-kmienkový kordón, dvojramenný s 2 až 3 poschodiami, špirálový kordón a podobne. Pre horizontálne plochy na prekrytie dvorov, chodníkov, oddychových priestranstiev a na besiedky sa využívajú pergolové systémy vedenia. Na rovinnom teréne - domčekovitá pergola, na svahoch pergola tentina, na prekrytie chodníkov arkádové vedenie. Pergoly môžu byť nízke, stredné a vysoké až 3 metre. Pre dekoratívne vedenie viniča sú oporné konštrukcie náročnejšie, vedenie komplikovanejšie. Na vytváranie zátišia, besiedok sú vhodné pergolové vedenia s kordónmi. Vhodné sú pre veľkoplodé stolové odrody.
Vedenia kordónového typu majú výšku kmienka 0,7 až 1 meter. Pri viacetážovom kordóne sú vyššie, prvé poschodie sa vybuduje 0,4 až 0,5 metra od pôdy a ďalšie nad sebou po 1 metri. Kry sú vysadené v rade vedľa seba vo vzdialenosti 0,5 až 0,6 metra. Ramená sa budujú postupne. Rez rodivého dreva je na 3- až 4-púčikové čapíky. Úroda hrozna na ker je vysoká, má nižšiu kvalitu. Na týchto vedeniach dozrievajú stolové odrodypribližne o 10 dní.
Pergolové tvary vedenia majú výšku 2,5 až 3 m. Vedenie vyžaduje stropnú konštrukciu s rozostupom drôtov 0,5 až 0,6 metra. Kmienky sa budujú postupne, bez bočného obrastu. Na báze kmienka sa nechávajú zásobné, na letorastoch ramien rodiace čapíky. Kry na kordónovom aj pergolovom vedení vyžadujú zvýšené dávky živín, dostatok vlahy, precízne zelené operácie. Sú menej vhodné pre modré odrody.
Prof. Ing. ALOJZ VEREŠ, DrSc.
