Cestovali sme s divadlom GUnaGU, kde hrám, na zájazd do Košíc. Vodič autobusu si celou cestou púšťal kazetu s dychovkou. Popíjajúc pivo z plechovky a počúvajúc túto muziku ma cesta náramne bavila. „Víno by pristalo k tejto hudbe ešte lepšie," hovoril som si. Kolega z divadla mal však celkom iné pocity. „Nemohol by tam dať niečo iné?" pošepol mi otrávený. „Prečo, veď je to fantastické!" nechápal som. Vysvetlil mi, že je to staromódne. A texty sú stále o tom istom: „Anička ľúbi Janíčka... dedinka moja rozmilá... trávička zelená, vínečko červené... Priveľa optimizmu!" Nerozumiem jeho pocitom. Radosť je predsa lepšia ako smútok.
Rád by som vysvetlil, prečo som si obľúbil dychovku a slovenskú ľudovú hudbu. Práve preto, že je optimistická, veselá, na rozdiel od smutných japonských piesní, ktoré voláme enka. Enka je populárna hudba, ktorú si s veľkou obľubou spievajú na karaoke ľudia vo veku našich rodičov. Nemám ju rád, ale nie preto, že by bola staromódna. Nemám rád témy, o ktorých sa spieva. Kľúčové slová sú zásadne pesimistické: zima, chlad, prístav, sneh, osamelá žena, chladný sever Japonska, bolesť, zlomené srdce, utrpenie, smrť a podobne. Profesionálnymi interpretmi piesní sú muži aj ženy, ale žena spievajúca enka v kimone je priam symbolom. Piesne sú pomalé. Spevák ukazuje najhlbšie emócie. Ten, ktorému stekajú po lícach slzy, sa považuje za perfektného interpreta.
Asi pred dvadsiatimi piatimi rokmi vznikla ešte stále populárna enka s názvom Z hotela na severe. Osamelá žena sedí v izbe a premýšľa o mužovi: „Ako sa cítiš? Mne je deň po dni chladnejšie. Pletiem ti sveter, ktorý si už nikdy neoblečieš. Ale musím vydržať tento chlad. Chýbaš mi tu, v tomto hoteli na severe. Môžem zomrieť?"
Čo je zaujímavé, väčšinu piesní enka napísali muži. Ako môžu písať o pocitoch žien? Povedal by som, že skôr vyjadrujú svoju predstavu, túžbu, ako by chceli, aby o nich japonské ženy rozmýšľali.
Vidieť a počuť interpreta piesne enka znamená vidieť japonskú spoločnosť ako na dlani. Tu je ešte jeden príklad objasňujúci túžby japonských mužov - pieseň napísal aj interpretoval muž: „Tejto ulici plnej barov, tu na severe, by pristala dlhovláska. Najlepšia by bola naivka, taká vie dobre zvádzať. Možno to bude ona, láska na túto noc, ktorá mi pripáli cigaretu."
Japonci by možno namietali, že sa priveľmi zamýšľam. Ja si však myslím, že práve nad týmto mužským šovinizmom by sa mali hlbšie zamyslieť. Tiež som si to neuvedomoval, kým som sa nezačal pozerať na Japonsko zvonku.
Keď som ako dieťa odmietal enka piesne, starší mi vraveli, že si ich raz iste obľúbim. Teraz som už starší, a rád počúvam dychovku.
MASAHIKO
