TEXT A FOTO - TASR, ČTK, ČTK/AP a ARCHÍV
j metropoly. Ich priaznivci okamžite založili hnutie na ich záchranu a žiadajú, aby sa Británia s Routemastermi rozlúčila rovnako dôstojne ako vlani s nadzvukovými Concordmi.
„Routemaster je súčasťou britskej kultúry. Je rovnako nenahraditeľný ako Big Ben!" rozčuľoval sa minulý týždeň počas poslednej jazdy linky 94 hovorca hnutia Matthew Warmby.
Má pravdu. Ak potrebuje nejaký filmár jedným záberom naznačiť, že dej sa presunul do Londýna, je to obyčajne buď záber na vežu parlamentu so zvonom Big Ben, alebo červený poschodový autobus. Routmastery hrajú v toľkých filmoch, že to nikto nie je schopný spočítať.
Na druhej strane treba pripomenúť, že keď tento autobus vyšiel v roku 1956 prvý raz do ulíc, vyvolal pobúrenie a protesty. Londýnčanom sa zdal starodávny, malý a nepraktický. Na milosť ho vzali až vtedy, keď sa v uliciach mesta začali objavovať nové dvojposchodové autobusy-škatule bez sprievodcov, nápadu a bez ducha. Ktorý z nich má napríklad vzadu hore „sedadlo pre milencov" ako Routemaster?
Starý typ poschodových autobusov musí uvoľniť londýnske ulice do roku 2016, teda rovných šesťdesiat rokov po tom, ako sa v nich prvý raz objavil. Nie je to však kvôli veku.
Vodiči na nich dodnes radi slúžia, lebo sú spoľahlivé. Navyše, ich kapacita je 70 sediacich cestujúcich, teda viac, než má väčšina moderných autobusov. Konštrukcia so zadnou plošinkou, ktorá umožňuje cestujúcim hocikedy naskočiť či vyskočiť, ich však nedovoľuje modernizovať tak, aby mohli voziť aj ľudí s telesným handikepom.
Turisti sa niekedy čudujú, ako je možné, že Londýnčania sa dodnes vozia do práce dopravným prostriedkom, ktorý vyšiel do ulíc v čase, keď Elvis Presley naspieval svoj prvý hit. Keď však do autobusu nasadnú, pochopia, a čudujú sa, prečo sa mesto chce takého úžasného dopravného prostriedku zbaviť.
Autobus má však svojich prívržencov aj na najvyšších miestach. Starosta Londýna prisľúbil, že nájde spôsob, ako ich aspoň v strede mesta zachovať.
Správy o definitívnom konci dvojposchodových autobusov sú teda asi prehnané. Mesto ich teraz predáva za cenu od dvetisíc do desaťtisíc libier a autobusy sa kupujú. Peter Newman, ktorý obchoduje s ojazdenými autobusmi v Essexe, tvrdí, že predal už aj päť kusov naraz. „Ten kupec mi povedal, že si ich odloží do stodoly ako investíciu."
