Brusel 13. februára (TASR) Bruselský týždenník European Voice si v novom čísle vzal na mušku desiatku nominovaných komisárov zo vstupujúcich krajín, vrátane Slovenska.
Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda možno rád videl Jána Figeľa ako hlavného vyjednávača s EÚ, ale spočiatku nebol nadšený myšlienkou poslať ho do Bruselu na plný úväzok. Za komisára presadzoval manažéra Coca-Coly Ivana Štefanca, píše časopis.
Pripomína tiež vyjadrenia vicepremiéra Pála Csákyho, ktorý kritizoval euroskeptické tendencie Figeľovho KDH. Napriek tomu len málokto môže pochybovať, že Figeľ sa stal jedným najlepších expertov na labyrint procedúr EÚ vo svojej krajine, píše European Voice a pripomína Figeľov záujem pôsobiť vo vede a výskume.
Poľku Danutu Hübnerovú západná tlač označuje za eurofila v krajine skeptikov. Je to síce zjednodušené v krajine s 39 miliónmi obyvateľov, je však pravda, že Hübnerová posledné roky strávila snahou o vyváženie jej vlastného nadšenia z európskej integrácie a buldočieho obhajovania poľských záujmov. Bola jednou z najviditeľnejších postáv referendovej kampane za vstup do únie. Chcela by pracovať v oblasti obchodu, pripomína týždenník.
Estónec Siim Kallas napriek minulosti v sovietskej komunistickej strane bol jedným z hlavných stúpencov osamostatnenia Estónska. V roku 1992 sa ako guvernér estónskej centrálnej banky postaral o nahradenie rubľa estónskou korunou.
Existujú špekulácie, že europoslanci z Európskej ľudovej strany budú v apríli namietať voči Kallasovej nominácii kvôli komunistickej minulosti, Kallas však už dlhé roky presadzuje trhovú ekonomiku. Zaujíma sa v komisii o oblasť meny a financií alebo rozpočtu.
Lotyška Sandra Kalnieteová môže mať v máji dva dôvody na oslavy. Jej krajina vstúpi do EÚ, o čo Kalnieteová ako šéfka diplomacie dlho usilovala, a jej kniha V črievičkách v sibírskom snehu môže získať od časopisu Elle cenu za najlepšiu knihu roka. V knihe budúca komisárka spomína na svoje detstvo na Sibíri.
Kalnieteová bola jednou z hlavných postáv získania lotyšskej nezávislosti v 90. rokoch, neskôr bola lotyšskou veľvyslankyňou v Paríži. Usilovne bojuje proti výhradám Moskvy v súvislosti so zaobchádzaním s ruskou menšinou v Lotyšsku. Chcela by pôsobiť v oblasti vonkajších vzťahov alebo rozšírenia.
Litovská kandidátka Dalia Grybauskaiteová má na Západe povesť tvrdej ministerky financií, ktorá pomohla premeniť zaostávajúcu litovskú ekonomiku na baltického tigra. Je kritičkou spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ktorá podľa nej pohlcuje príliš veľa peňazí.
Chcela by pracovať v niektorom z ekonomických rezortov, má tiež dobré skúsenosti s transatlantických vzťahov, keďže niekoľko rokov pôsobila na litovskej ambasáde v USA.
Bývalý český minister životného prostredia Miloš Kužvart bude najmladším členom EK a jeho zelený profil napovedá, že by sa mohol pripojiť ku komisárke Margot Wallströmovej zodpovednej za životné prostredie, zaujíma sa však viac o vonkajšie vzťahy. Časopis si tiež všíma živú debatu, ktorá v ČR sprevádzala výber komisára.
Slovinec Janez Potočnik sa v krajine zaslúžil o razantné ekonomické reformy, bol hlavným vyjednávačom s EÚ a neskôr ministrom pre Európu. Nie je členom žiadnej politickej strany. Samozrejme, Slovinsko bude len malým kúskom európskej mozaiky. Pre nás to však znamená bezpečnosť, stabilitu a prosperitu. A môžeme tiež ukázať našim balkánskym susedom, že existuje svetlo na konci tunela, hovorí Potočnik, ktorý má záujem o oblasť poľnohospodárstva.
Maďarský veľvyslanec pri EÚ Péter Balász by rád pracoval s komisárom pre regionálnu politiku. Myslí si, že únia míňa príliš veľa peňazí na poľnohospodárstvo a presadzuje zníženie výdavkov na preklady a tlmočenie tým, že by sa v EÚ používala len angličtina a francúzština. Balász bol ministrom pre Európu, maďarským vyjednávačom aj členom Konventu o budúcnosti Európy, má teda z európskej politiky bohaté skúsenosti.
Maltský kandidát, minister zahraničia Joe Borg odhodlane bojoval pred referendom za vstup malého stredomorského ostrova do EÚ. Už v roku 1990 ako pracovník ministerstva zahraničných vecí napísal stratégiu vstupu Malty do únie. V komisii má záujem o rezort poľnohospodárstva.
Cyperský minister financií Markos Kyprianu je právnikom s cambridgeským diplomom a v domácej politike je aktívny od roku 1986. Očakáva sa, že by v komisii mohol pôsobiť v niektorom z finančných rezortov.
Predseda EK Romano Prodi už desiatku nominovaných schválil, teraz je rad na členských štátoch únie a Európskom parlamente. Ten bude kandidátov vypočúvať v polovici apríla, pripomína European Voice.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed
