Pred novembrom 1989 sa dabing sústreďoval len v STV. Keď po revolúcii začínali vznikať súkromné dabingové štúdiá, prešli do nich práve ľudia z STV, ktorí vytvorili takmer nemenný okruh dabingových hercov. Mená ako Švoňavský, Rúfus, Mandžárová, Gogál, Jamrich, Landl, Slovák sa pri dabovaní objavujú najčastejšie. Preniknúť do dabingu nie je pre nových či mimobratislavských hercov jednoduché.
„Na vidieku (mimo Bratislavy) máme príležitostí málo," hovorí napríklad Adela Gáborová z Nitry. „Privítala som túto možnosť. Človek si môže k slabému platu vidieckeho herca trochu privyrobiť." Členkou hereckej obce nie je, tak sa jej odporúčaniami neriadi. „HOS nech pracuje na svojich požiadavkách, je to ich slobodné právo a ja im držím place." Slobodnou vôľou každého je však aj to, ktorú ponuku prijať alebo neprijať, dodáva.
Paulovič hovorí, že mnohí herci, ktorí sa k dabingu nedostanú, sú aspoň takí dobrí, ako osvedčení dabingoví herci. Myslí si tiež, že príležitosť by mali dostávať nové hlasy, aj začínajúce. Podľa neho je dobré, že herecká obec sa spája, no na nesprávnom mieste - pri tom, či niekto dostane o 5 alebo 15 korún viac za slučku, kým v kultúre sú podľa neho oveľa závažnejšie problémy.
(hr)
