Vedci urobili zásadný krok smerom k liečeniu chorôb vďaka naklonovaným kmeňovým bunkámTím juhokórejských a amerických vedcov naklonoval ľudské embryo a potom z neho ako prvý na svete získal kmeňové bunky. Takéto bunky sa môžu premeniť na akúkoľvek bunku v tele. Ich transplantáciou sa azda podarí účinne liečiť vážne degeneratívne poruchy ako cukrovka, artritída a Parkinsonova choroba bez hrozby, že ich imunitný systém pacienta odmietne.

KROK PO KROKU

• Júl 1996 - Narodila sa ovca Dolly. Prvýkrát sa podarilo klonovanie z telovej bunky dospelého cicavca.
• December 1998 - Juhokórejskí vedci oznámili, že naklonovali ľudské embryo z buniek dospelej ženy. Embryo zničili už v prvom štádiu jeho vývoja.
• Január 2001 - Kontroverzný taliansky lekár Severino Antinori zverejnil plány na klonovanie ľudských embryí s cieľom pomáhať neplodným párom.
• 26. decembra 2002 - Spoločnosť pre ľudské klonovanie Clonaid oznámila, že sa narodilo prvé klonované dieťa. Dostalo meno Eva. Clonaid neskôr tvrdil, že sa narodili ešte ďalšie štyri naklonované deti, ale nikdy nepredložil dôkazy.
• Február 2003 - Ovcu Dooly pre chorobu utratili.
• Február 2004 - Juhokórejským výskumníkom sa ako prvým na svete podarilo úspešne klonovať ľudské embrya a získať z nich kmeňové bunky.
  
  (čtk)

So svojím objavom sa pochválili v najnovšom vydaní časopisu Science. Vedci na čele s Woo Suk Hwangom z juhokórejskej univerzity v Soule veľmi rýchlo svet začali uisťovať, že im nejde o klonovanie bábätok, ale len o využitie klonovania na liečebné účely. Odborníci však upozorňujú, že klonovanie ľudí sa opäť o krok priblížilo k realite. Vedecký objav tak s veľkou pravdepodobnosťou opäť rozvíri aj debatu o etickom rozmere klonovania.

Vedci získali kmeňové bunky z blastocysty. Tá je skorým štádiom vývoja embrya cicavcov. Za normálnych okolností vzniká ryhovaním oplodneného vajíčka. Nachádza sa v nej uzlík buniek, z ktorého sa vyvíja embryo.

Hwang s kolegami ju vytvorili prenosom jadra nereprodukčnej dospelej telovej bunky, obsahujúceho ženský genetický materiál, do vajíčka od tej istej darkyne, z ktorého predtým odstránili pôvodné jadro. Keďže embryonálne kmeňové bunky obsahujú genetický materiál dospelého jedinca, možno mu ich bez komplikácií trasplantovať ako náhradu za chorobou poškodené špecifické bunky. Kmeňové bunky by sa na ne po transplantácii premenili.

Hwangov tím využil 242 vajíčok od 16 plne informovaných neplatených darkýň, ktoré so všetkým súhlasili. Z 30 blastocýst a 20 vhodných vnútorných bunkových más vzišla jediná línia ľudských embryonálnych kmeňových buniek.

Úspešne sa premenili na tri hlavné typy tkanív, aké vznikajú v začiatočnom štádiu vývoja. Po transplantácii do myší sa rozrôznili na ešte špecifickejšie bunky.

Úspech prinieslo zrejme použitie veľmi čerstvých vajíčok pri klonovaní, dobrý výber podporných chemikálií, časovanie procedúr a opatrné zaobchádzanie s vajíčkami.

Šéfeditor časopisu Science Donald Kennedy pripomína, že k praktickému využitiu pri transplantačnej liečbe vedie ešte dlhá cesta, ide len o prvý krok. Upozorňuje aj na etickú citlivosť procedúry. Nebude sa vyvíjať nekorektný tlak na darkyne vajíčok? No výsledné naklonované kmeňové bunky by mali vždy genetický materiál samotného pacienta, takže väčšina etických problémov odpadá.

„Medzi zodpovednými vedcami dnes vládne konsenzus, že reprodukčné klonovanie je nebezpečné a malo by sa zakázať. Klonovanie buniek na liečebné účely s použitím vlastného genetického materiálu pacienta je však niečo celkom iné. Pre ľudí postihnutých degeneratívnymi ochoreniami treba čosi urobiť."

Autor: ZDENĚK URBAN pre SME