LONDÝN 12. februára (SITA, Reuters) - Slovensko a pobaltské štáty pravdepodobne vykážu počas najbližších piatich rokov najsilnejší ekonomický rast spomedzi desiatich krajín, ktoré sa v máji tohto roku pričlenia do Európskej únie (EÚ). Je to výsledkom úspešných ekonomických reforiem. Vyplýva to z prieskumu agentúry Reuters medzi 29 analytikmi, uskutočneného 9. až 11. februára. Bohatšie krajiny, ako Slovinsko, Česká republika a Malta, budú pravdepodobne rásť slabšie ako ďalšie kandidátske krajiny, pretože majú menej priestoru na expanziu.
Desať z 29 opýtaných analytikov očakáva, že Slovensko vykáže v prvých piatich rokoch členstva v EÚ najsilnejší rast hrubého domáceho produktu (HDP) spomedzi nových členov - ide o najviac nominácií pre jednotlivú krajinu. Rozsiahle reformy, uskutočnené prozápadne orientovanou vládou premiéra Mikuláša Dzurindu, pomohli Slovensku zredukovať svoje deficity a povzbudiť ekonomiku. "Slovenská vláda je jednoznačne najviac aktívnou v oblasti redukcie fiškálneho deficitu spomedzi vlád kandidátskych krajín. Už sa jej podarilo dosiahnuť výrazný pokrok," povedal Michal Dybula z BNP Paribas vo Varšave. Analytici v tejto súvislosti poukázali na rast priamych zahraničných investícií v SR, ako aj na zlepšovanie v rámci exportu. V roku 2003 vzrástol HDP Slovenska o 3,9 %, pričom v tomto roku by mal byť rast ešte výraznejší. SR plánuje zredukovať svoj rozpočtový deficit pod hranicu 3 % HDP do roku 2006 s cieľom splniť kritériá pre prijatie eura, aby vydláždila cestu pre vstup do eurozóny - najskôr v roku 2008. Z prieskumu vyplýva, že analytici v priemere očakávajú vstup Slovenska do eurozóny v roku 2009, spolu s Maďarskom.
Dobré rastové perspektívy predpovedajú analytici aj pre pobaltské krajiny - Estónsko, Litvu a Lotyšsko. Podľa analytikov dosiahli tieto štáty značné úspechy v rámci reforiem a mali by čerpať výhody zo svojich silných väzieb na krajiny severnej Európy a na Rusko. Problémy však zrejme čakajú Poľsko, ktoré by malo podľa analytikov vykázať najslabší rast spomedzi kandidátov. Poukazujú na vysoký deficit poľského rozpočtu a na potrebu reformy poľnohospodárskeho sektora. Pomalý rast vykážu aj najbohatšie spomedzi kandidátskych štátov, ako ČR, Slovinsko a Malta. HDP na obyvateľa týchto troch krajín je asi jednu tretinu pod priemerom EÚ, podľa údajov štatistického úradu Eurostat. Avšak v prípade pobaltských krajín, Slovenska a Poľska je HDP na obyvateľa menej ako polovica priemeru EÚ.
