BRATISLAVA - V tomto roku dostanú školy peniaze podľa toho, koľko majú žiakov. Pri výpočte normatívov, ktoré sa skladajú z prevádzkového a mzdového normatívu, sa zohľadňujú klimatické podmienky škôl, typ a veľkosť školy, vyučovací jazyk a ostatné prevádzkové náklady.

Najvyšší normatív - v rozpätí od 75 393 do 76 256 korún dostanú v tomto roku na jedného žiaka konzervatóriá, najnižší od 8503 do 9028 korún budú mať na žiaka základné umelecké školy.

Normatívy na žiaka priniesol nový zákon o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení, ktorý platí od 1. januára. Cieľom je, aby bol systém prideľovania peňazí jasný a priehľadný. Už by sa nemalo stať, že zriaďovateľom, ktorí hospodárili lepšie a ušetrili, štát peniaze zoberie, a dá tým, ktorí mali dlhy.

Sumu na žiaka stanovil štát pre každý typ školy a školského zariadenia. Školy ich však nedostanú v plnej výške - 20 percent zostane na krajských školských úradoch. Časť rozdelia školám podľa svojho uváženia, a časť si ponechajú do rezervy.

Sumy pre základné, stredné školy, konzervatóriá, strediská praktického vyučovania, špeciálne školy, základné umelecké školy či domovy mládeže ministerstvo už zverejnilo na svojej internetovej stránke. Od pondelka bude na stránke aj kompletný zoznam škôl spolu s pridelenou sumou.

Očakáva sa, že normatívne financovanie začne „racionalizáciu siete škôl". Toho sa obávajú najmä školy s nízkym počtom žiakov - malotriedky v malých obciach a poloprázdne školy na veľkých sídliskách.

Fronc však predpokladá, že školy sa masívnejšie budú rušiť či zlučovať až od budúceho školského roka. Zákon im totiž sľubuje v prechodnom trojročnom období tzv. garantované minimum. „Školy, ktoré v minulosti dostávali veľa peňazí, nepadnú naraz, ale budú vyťahované na toto minimum, ktoré je 95 prostriedkov z predchádzajúceho roku. To sa bude opakovať ešte ďalšie dva roky," povedal Fronc. (sr)

Normatívy na rok 2004

Normatív je zložený z dvoch zložiek: prevádzkového normatívu, ktorý zohľadňuje náklady na prevádzku školy, druh a typ školy, vyučovací jazyk a vykurovacie obdobie (osem pásiem podľa počtu vykurovacích dní).

Mzdový normatív sú náklady na mzdy zamestnancom.

Druh školy

Školské zariadenia

Mzdový normatív

Prevádzkový normatív - na rok na žiaka (minimum-maximum)Celkový normatív - na rok na žiaka (minimum - maximum) Anketa Riaditelia škôl sa nezhodujú v názore na normatívy

Čo hovoria na práve zverejnené normatívy riaditelia škôl?

Niektorí sa obávajú, že sumy určené na žiaka im nepostačia. Iní prechod na nový systém vítajú.

Gabriela Dorňáková, riaditeľka bratislavského Gymnázia na Vazovovej ulici: „Ak dostaneme priemerný normatív 24 882 korún na žiaka, tak s peniazmi vydržíme 's odrenými ušami'. Oceňujem, že školy začnú o žiakov bojovať, čo môže zvýšiť kvalitu vyučovania. Obávam sa však, že niektoré začnú umelo rozširovať triedy, priberať viac študentov, len aby dostali viac peňazí."

Helena Pašiaková, riaditeľka Evanjelického gymnázia v Tisovci: „Normatív v princípe schvaľujem, pretože ide o jasné pravidlo, koľko peňazí dostaneme. Považujem to za férové. Oceňujem aj to, že pre žiakov cirkevných škôl je rovnaký princíp ako pre žiakov štátnych škôl."

Mária Harmaňošová, riaditeľka Základnej školy na Batkovej ulici v Bratislave: „Nový systém je spravodlivejší. Okrem toho si myslím, že školy sa naučia aspoň ekonomicky rozmýšľať. Pre našu školu s 304 žiakmi by bol ideálny normatív 30-tisíc korún. Ak by dostala priemerných 23-tisíc korún, vystačíme s financiami 'nadoraz'. Zrejme budeme musieť spojiť niektoré triedy, nie však na úkor kvality."

Štefan Kandráč, vedúci oddelenia školstva košického magistrátu: „Očakával som vyšší normatív. Školy s viac ako stopercentnou vyťaženosťou s ním pri rozumnom hospodárení dokážu vystačiť, ale horšia situácia bude na školách, ktoré majú málo žiakov a neprimerane veľké priestory. Mesto Košice bude i naďalej šetriť a pokračovať v racionalizácii siete škôl a školských zariadení." (sita, or)