Sebastian Deisler (vpravo) v súboji s Michaelom Harmannom z Herthy Berlín.FOTO - ARCHÍV TASR
Stál v nich mladý muž, na hlave s modrou čiapkou a klubovým emblémom. Prišiel bez veľkých rečí, bez predchádzajúceho oznámenia.
Hodil krátky pohľad doprava, potom na opačnú stranu a priateľsky pozdravil - „Dobré ráno." Dvadsaťštyriročný nemecký reprezentačný stredopoliar a zamestnanec bavorského klubu Sebastian Deisler sa vrátil do tímu obhajcu bundesligového titulu.
Michael Ballack, Oliver Kahn i ostatní spoluhráči zrazu vyvalili oči. Netajili prekvapenie. Toto naozaj nečakali. „Zapôsobilo to na mňa, keď som ho uvidel," vravel paraguajský útočník Roque Santa Cruz. „Všetci sme sa náramne potešili. Vedel som, že sa skoro vráti. Nepredpokladal som však, že to bude už teraz."
Nemôžem už viac, som hotový
Deisler odohral svoj posledný zápas za Bayern vlani 9. novembra. V šlágri proti Borussii Dortmund strávil na ihrisku 64 minút. Tri dni nato sa ozval manažérovi Ullimu Hönessovi z psychiatrického oddelenia mníchovskej kliniky Maxa Plancka so šokujúcimi slovami: „Nemôžem už viac, som hotový."
Dlhodobé zranenia, päť prekonaných operácií kolena, stupňujúci sa tlak vedenia klubu, trénera i verejnosti na jeho výkony, ako aj rizikové tehotenstvo jeho brazílskej partnerky Eunice - to všetko zanechalo hlboké psychické jazvy u mladého futbalistu. Na rad prišli niekoľkotýždňové terapie, rozhovory.
Duševné problémy sú citlivou témou. Napríklad príbeh Juppa Posipala, člena nemeckých majstrov sveta z roku 1954, sa nikdy nedostal na svetlo sveta. Len preto nie, lebo vtedajšie úrady to považovali za štátne tajomstvo.
Deislerov prípad nie je ojedinelý. Tesne pred ním prepadli depresie českého hráča Bayeru Leverkusen Jana Šimáka. Ten však podľa slov lekárov nepotreboval pobyt na klinike ani lieky. „Šimák bol psychicky narušený, ale klasickú depresiu u neho vylučujem," povedal športový psychológ a zároveň jeho liečiteľ Hans-Dieter Hermann. Išlo skôr o únavový syndróm.
Šimák i Deisler boli izolovaní
Obaja futbalisti prelomili tabu, keď zverejnili svoje duševné problémy. V nemeckom futbale to nie je neznáma téma. Týždenník Spiegel však pripomína, že bundesliga je bezradná v tom, čo je nutné pre takýchto hráčov urobiť. Niekedy vraj stačí zmena prostredia.
„Zraňuje bundesliga dušu? Aká náročná je záťaž ľudí, ktorí musia behať po trávniku pred 80-tisíc divákmi, musia znášať kritiku alebo striedanie partneriek a u niektorých i návštevy krčiem po dvadsiatej druhej hodine?, kladie otázku časopis.
Odborníci považujú zverejnenie duševných problémov hráčov za poučenie, ako sa k problému postaviť. Šimák i Deisler boli vo svojich mužstvách z rozličných príčin izolovaní. Z duševnej rovnováhy vypadli vo chvíli, keď boli na tom športovo veľmi dobre.
Deisler je po deviatich týždňoch liečby na psychiatrickej klinike opäť pri mužstve. Iste ocenil dobrú správu, že sa mu počas liečby narodil syn Raphael. Bol to jeden z možných impulzov pre rýchlejší návrat. „Trvalo to dlho. Nebolo to pekné. Ale slnko vždy vyjde. Pribral som pár kíl," zneli prvé slová Sebastiana, keď sa zvítal so spoluhráčmi.
Na Hitzfelda urobil dobrý dojem
„Cítim sa veľmi dobre. Som športovec. Pre mňa je najdôležitejšie vrátiť sa na ihrisko. Mať loptu pred očami a na nohách. Mám opäť stopercentnú chuť do futbalu," dodal mladý nemecký talent. Deisler je späť, no cesta k zápasovej praxi nebude krátka.
Trénera Ottmara Hitzfelda však teší, že jeho zverenec urobil prvý krok, keď sa po návrate z kliniky postavil pred novinárov, kamery a mikrofóny: „Je to nesmierne dôležité pre jeho ďalší rozvoj. Sebastian je uvoľnený. Urobil na mňa dobrý dojem. Momentálne stojí na predposlednom schodíku. Chceme ho postupne viesť, aby sa nedostal pod tlak." Podľa jeho slov zasiahne do hry až vtedy, keď „bude schopný ísť naplno do osobných súbojov".
Po vyše dvojmesačnom tréningovom výpadku je teraz v rukách kondičného trénera Björna Anderssona a fyzioterapeuta Olivera Schmidtleina, ktorí s ním absolvujú špeciálny cvičebný program.
