Český prezident VÁCLAV KLAUS (63) je necelý rok od svojho nástupu do úradu najpopulárnejším českým politikom. Podľa jeho poradcu Petra Hájeka je to preto, že sa „nepozerá, odkiaľ fúka vietor, ale zastáva svoje dlhodobé názory". Potvrdilo sa to aj v rozhovore, ktorý poskytol skupine novinárov z vydavateľskej skupiny Verlagsgruppe Passau. Či to bolo euro, európska ústava, alebo vojna v Iraku. Kritické postoje neobrúsil ani post hlavy štátu. Snaží sa len oddeliť názory ekonóma a politika. Tak ako pri hodnotení slovenských reforiem: ekonomicky sú na jednotku, politicky nie. „V pluralitnej spoločnosti to nejde tak rýchlo," povedal Klaus pre denník SME.

Dovoľte na úvod malý test. Mohli by ste nám ukázať svoju peňaženku? Máte len koruny alebo aj eurá?

(Klaus vyťahuje z vrecka zväzok eurobankoviek) „Mám euro, hoci som ho dlhý čas nepoužíval, skoro rok."

Pýtame sa, pretože ste povedali, že euro prináša viac škody ako osohu - hlavne pre ekonomiky, ktoré sa ešte vyvíjajú. Znamená to, že novým členským krajinám únie odporúčate ostať mimo eurozóny tak dlho, ako sa len dá?

„Áno, to je skutočne moje odporúčanie. Nie je to politické vyhlásenie, ale moja ekonomická pozícia, ktorú zastávam už dávno. Naozaj nie je nutné vpochodovať do eurozóny príliš rýchlo."

Čo je najväčším rizikom pre pristupujúce krajiny?

„Potrebujú flexibilitu. Potrebujú nielen nominálne (formálne) prispôsobenie sa, ale reálne priblíženie. A ja som ako ekonóm stopercentne presvedčený, že rýchla harmonizácia je brzdou reálneho prispôsobenia sa spoločnosti a ekonomiky."

Povedali ste, že pracovný trh musí byť flexibilnejší, keďže eurozóna na flexibilite stráca. Znamená to, že euro produkuje v Európe nezamestnanosť?

„Nepovedal by som to takto drasticky. Ale: zavedenie eura znamenalo pre Európu výdavky - a teraz nehovorím o pristupujúcich krajinách únie, ale o členoch eurozóny. Od zavedenia eura nie je hospodársky rast v Európe vysoký, ale nezamestnanosť je vyššia ako predtým. Nechcem povedať, že to spolu definitívne súvisí, ale nie je to ani náhoda."

Aké vysoké sú podľa vás tieto výdavky?

„Presné čísla vám neviem povedať. Možno vychádzať z jednomiestneho čísla z percentuálneho rastu HDP (hrubý domáci produkt)."

Rozšírenie únie je príležitosťou na ohliadnutie sa alebo na vízie. V akú Európu dúfate na konci tohto storočia?

„Tohto storočia? Som skromný človek a uvažujem v kratších časových intervaloch. Rozmýšľam v rokoch, o blízkej budúcnosti, nie som autorom science-fiction. Preto rozmýšľam o problémoch, ktoré urýchlená unifikácia v Európe prinesie. To nie je pre mňa téma mojej politickej kariéry, ale môjho života. Vidím ťažkosti a vysoké výdavky, ktoré budú Európania niesť za túto umelú a urýchlenú unifikáciu."

Unifikáciou myslíte zjednotenie?

„Veľmi jasne rozlišujem medzi integráciou a unifikáciou, teda zjednotením. Integrácie je pre mňa prirodzený proces, ktorý by prebehol aj bez našej špeciálnej podpory. Unifikácia alebo zjednotenie je pre mňa, naopak, umelá vec, ktorú nepovažujem za potrebnú. Preto dôrazne hovorím: som za európsku integráciu, ale nie už za európske zjednotenie."

De Gaullova myšlienka Európy štátov je vám teda bližšia ako Spojené štáty európske?

„Som stopercentne za otvorenie Európy vo všetkých možných oblastiach. Som za otvorenie, liberalizáciu, odstránenie všetkých možných prekážok, ktoré brzdia spoluprácu Európanov. Som však proti umelej unifikácii, harmonizácii a centralizácii zhora. Či je to de Gaulle alebo niekto iný, nie som si istý. De Gaulla by som však necitoval."

Čo sa pre Čechov zmení dňom vstupu, teda 1. mája?

„Nič. A to nie je politické konštatovanie, hovorím ako analytik. Pred niekoľkými týždňami som prednášal na jednej českej univerzite a dali mi tam podobnú otázku. Zbadal som medzi poslucháčmi dvojicu a povedal som: Vidíte ten mladý pár. Predpokladám, že už niekoľko rokov žijú spolu v jednom byte bez toho, aby boli zosobášení. Potom príde stará mama a povie, že sa musia okamžite zobrať. A keď to urobia, nič sa v ich živote nezmení. Deň pred svadbou a deň po svadbe - nič sa nezmení. To isté platí aj pre Čechov pred a po 1. máji. Formálny vstup a reálne prispôsobenie sa sú celkom rozdielne veci."

Očakávate po vstupe veľké pohyby ľudí z nových či starých krajín?

„Problém je naozaj precenený. Česká republika podstúpila od novembra 1989 toľko opatrení, aby sa prispôsobila Európe, že samotný vstup je takmer nepodstatný. Terajším členom EÚ musím povedať: už ste u nás, vo všetkých možných úlohách, ktoré si viem predstaviť. Ako turisti, ako podnikatelia, ako investori. České supermarkety sú plné západoeurópskeho tovaru a nemyslím si, že ho po 1. máji bude viac. A opačne. České firmy, ktoré sú dosť silné a konkurencieschopné, už sú v Bavorsku. A firmy, ktoré nie sú konkurencieschopné, tam neprídu ani po 1. máji. Skutočne neočakávam nijaké podstatné zmeny."

Väčšina členských krajín napriek tomu avizuje, že obmedzí voľný pohyb osôb z nových krajín a uzavrie svoje pracovné trhy. Zareaguje Česko rovnako?

„Aj tu platí: na jednej strane je reálna situácia, na druhej formálna. Spomínam si veľmi dobre na diskusiu pred 14 rokmi: hranice sa otvorili, Česi úplne zmenia pracovný trh v Nemecku. Sú možno tisíce Čechov, ktorí tam naozaj pracujú, ale situáciu na nemeckom trhu práce to nezmenilo. Neočakávam žiadne dramatické zmeny ani po 1. máji 2004."

Tak prečo potom toľko štátov chce obmedziť voľný pohyb?

„To je bábkové divadlo politikov, ktorí chcú získať voličov. Takéto vyhlásenia netreba brať príliš vážne."

Česko sa stane pre zahraničných podnikateľov veľmi žiadanou oblasťou. Je to z vášho pohľadu vítaný proces alebo si poviete, nepotrebujeme investorov, urobíme si to sami?

„Potrebujeme investorov. Nie sme však pripravení, prijímať pre nich umelé výhody. Kto chce investovať, nech príde. Ale nebudeme ho ani zvýhodňovať ani brzdiť."

Na minuloročnom summite v Bruseli stroskotali rozhovory o novej ústave. Je ústava dôležitá pre fungovanie únie?

„Európska ústava je absolútne nepotrebná. Európske krajiny ústavu určite nepotrebujú. Ako vidíte, únia funguje aj bez nej."

Pred rokom ste ostro kritizovali americkú politiku v Iraku. Teraz Američania pripúšťajú, že zbrane hromadného ničenia nenašli. Bola vojna v Iraku oprávnená?

„Všetko na túto tému som už povedal v marci minulého roka. Pred pár dňami som si svoje vyhlásenia a články z tých čias čítal a na moje prekvapenie som sám sebe povedal: dnes netreba zmeniť ani slovo. Myslím si, že aj kritici, ktorí vtedy som mnou nesúhlasili, dnes musia povedať: mal pravdu. Spochybnil som vtedy motiváciu pre vojnu v Iraku. A pochybnosti ostávajú. A aj v otázke budovania novej spoločnosti v povojnovom Iraku som varoval. Viem niečo o prechode krajiny z totality do slobodnej spoločnosti. Viem, že to nemožno importovať zvonku, proces musí začať zvnútra."

Ako hodnotíte hospodárske reformy na Slovensku, ktoré v zahraničí toľko chvália, ale doma bude mať čoskoro referendum o predčasných voľbách, ktoré je jedným z dôsledkov týchto reforiem?

„Ako liberálny ekonóm musím povedať: vyhovujú mi viac ako kvázireformy v Českej republike. Na druhej strane: skutočnosť, že opatrenia boli prijaté tak rýchlo a tak hladko, ukazuje, že politická situácia na Slovensku je ešte veľmi povrchná. Neviem si predstaviť, že by sa také dramatické reformy mohli uskutočniť v Nemecku, Francúzsku, Taliansku alebo Českej republike tak rýchlo a bez veľkých diskusií v spoločnosti. V pluralitnej spoločnosti to nejde tak rýchlo. Skutočnosť, že na Slovensku to šlo tak jednoducho, je pre mňa znamením, že to bol skok dopredu bez podpory spoločnosti."

Vaša bývalá priateľka Klára Lohniská (26) poskytla nedávno českým médiám rozhovor, v ktorom váš vzťah prirovnala ku Goethemu a Ulrike. Lichotí vám, že vás porovnávajú s Goethem?

„S Goethem? (smiech) Goethe nebol nikdy mojím hrdinom."

Autor: MIRIAM ZSILLEOVÁFOTO PRE SME - THOMAS JÄGER, PNP