Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Príťažlivosť Európy a naša migrácia

Zľahčene by sa dalo povedať, že stará Európa sa bojí tej novej, pristupujúcej. Členské štáty únie sa obávajú migrácie a jej vplyvu na starostlivo udržované, no dnes často veľmi rozkolísané sociálne a ekonomické pomery. Toto posolstvo nemožno prehliadnuť

v rubrikách veľkých denníkov, komentároch a nekonečnom toku správ.

Obava je prinajmenšom dvojaká: jednak z presunu výrobcov do krajín s nízkymi výrobnými nákladmi (a daňami), jednak z hromadného prílevu pracovníkov z východného bloku, ktorí by narušili už i tak krehkú rovnováhu medzi zamestnanosťou domáceho obyvateľstva a politicky korektnou víziou zjednotenia rozdelenej Európy.

Hromadný odlev veľkého kapitálu do „príťažlivejších" krajín isto nečaká na akési rozšírenie - prebieha už dávno a je naivné si myslieť, že cieľovými krajinami sa bezpodmienečne stanú krajiny strednej a východnej Európy. A ak, tak určite nie navždy. V každom prípade na dostatočný čas, aby sa zaostalé regióny dokázali odraziť aspoň od dna. Migrácia na Západ prebieha už tiež dávnejšie a nie náhodou je jej spoločným menovateľom beznádej: u mladých, vzdelaných ľudí, ktorí nečakajú na splnenie nesplniteľných sľubov štátu, a u sociálne znevýhodnených skupín, ktoré dávno prekukli „papierovú" snahu štátu o uplatnenie a rovnocennú emancipáciu.

Skryť Vypnúť reklamu

Každý členský štát sa postavil k migrácii rovnako pragmaticky, rozdiely sú len v tých postojoch, ktoré určuje vlastná dejinná skúsenosť s migračnou politikou, momentálna ekonomická situácia a kalkulácia sekundárneho zisku. Európa sa spolieha na svoje prieskumy, z ktorých vyplýva, že k nijakej veľkej migrácii z Východu na Západ vlastne nedôjde. Toto želanie by sa malo zakladať na niekoľkých tvrdeniach: v prvom rade na fakte, že napriek obavám už pri prvom rozšírení v 80. rokoch o Portugalsko a Španielsko k ničomu podobnému nedošlo, a s ekonomickým rastom týchto krajín sa situácia obrátila a migrácia sa utlmila. V druhom rade by túto domnienku mali podržať sociologické a ekonomické výskumy, ktoré zistili, že do západných krajín by hneď po otvorení hraníc prišlo približne 335-tisíc chtivých práce z východnejšej Európy, čo je len o trochu viac ako po páde berlínského múru. V dlhodobejšom intervale hovorí štúdia o 3,9 milióna ľudí, čo sú ani nie 4 percentá súčasnej populácie pristupujúcich štátov. Ďalším argumentom je vraj nepripravenosť migrácie za prácou do vzdialenejších oblastí. Ako inak, prílev bude logicky najväčší v bývalých hraničných štátoch ako Nemecko a Rakúsko, ktoré sa poistili prechodným obdobím siedmich rokov a obmedzením výkonu určitých profesií.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj tento údaj je veľmi zaujímavý: v horizonte piatich rokov by z pristupujúcich štátov odišlo na Západ ročne 1 percento mladých ľudí starších ako pätnásť rokov, 2 až 3 percentá vysokoškolsky vzdelaných (v prípade Rumunska a Bulharska sa odhaduje až 10 percent). A dosť prekvapivým záverom je i to, že v prípade Maďarska, Slovenska a Česka sú to hlavne mladé vysokoškolsky vzdelané ženy, ktoré túžia po lepšom zamestnaní, ale aj kvalitnejšom živote. Spoločným znakom je však dočasná emigrácia, a teda ochota vrátiť sa, len čo sa ekonomická situácia v rodnej krajine začne zlepšovať. Negatívom je odlev mozgov a mladých ľudí.

Situácia pre štáty Európskej únie by sa na prvý pohľad mohla zdať negatívna, no je skôr patová. Je tu rozpor medzi ekonomickou potrebou nových pracovných síl v kombinácii s obmedzenou toleranciou a prakticky nerealizovateľným, politicky nepriechodným vysvetlením tohto kroku spoločnosti, ktorá pre populačné „šediny" bude čoskoro vykazovať hrozivú podprodukciu, avšak trvá na rovnakom (ak nie vyššom) životnom štandarde.

Skryť Vypnúť reklamu

Dá sa preto povedať, že aj druhá strana je rovnako nepripravená na prístup nových štátov, no je viditeľne v lepšej pozícii, pretože získa, pričom zisk pristupujúcich štátov nie je okamžitý a určite nie evidentný.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  2. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  3. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  4. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  7. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  8. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  9. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  10. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 913
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 052
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 804
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 740
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 706
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 571
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 094
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 490
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 295
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 123
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu