Vznik celovečerného dokumentárneho filmu je v našich končinách udalosť mimoriadneho významu. No a keď sa tak už stane, výsledkom vlastne nie je celovečerný dokument. Totiž - nie iba dokument. Nielen dokument o košickom mestskom kúpalisku. A už vôbec nie dokument, na aké sme azda zvyknutí. Autorský film Petra Kerekesa všestranne prekračuje ohraničenia dokumentu a stáva sa úvahou, zamyslením, filmovou esejou. Stará plaváreň je miestom, kde sa ako v zrkadle odráža celá história - nie Košíc, nie Slovenska, no strednej Európy, a vlastne celého sveta.

Peter Kerekes sa však rozhodol dosiahnuť objektívnosť prostredníctvom subjektívnosti. Nielenže skladá osobné pohľady ľudí tak či onak spätých s košickou plavárňou, ale netají ani vlastnú zaangažovanosť. A hravosť - kultivovaným decentným filmárskym umením nám predvádza, ako rekonštruoval dávno minulé obrazy, výjavy i celé príbehy so súčasníkmi, hrá sa s kontrapunktmi, dokáže pohotovo využiť náhodu, nachádza alebo aj sám utvára nové prekvapivé vzťahy a súvislosti.

Autorova osobná zaangažovanosť je taká veľká, že niektorí radia 66 sezón do kategórie takzvaných rodinných filmov. Peter Kerekes totiž venoval film pamiatke starého otca, odráža sa od histórie vlastnej rodiny. Jeho rodičia i on sám (ale aj ďalší členovia štábu, dokonca aj kameraman) sa stávajú dôležitými filmovými postavami. Priznáva fascináciu rodinnými posedeniami pri premietaní diapozitívov z dovoleniek. 66 sezón akoby chcelo byť takouto príjemnou, pohodovou, slnečnou chvíľkou strávenou s priateľmi, príbuznými a blízkymi - pričom do tohto okruhu pozýva každého diváka. Krehkosť a intimita nie sú prekážkou, stávajú sa základnou kvalitou a hodnotou. Znamenjú totiž úprimnosť - a úprimnosť znamená pravdu.

Je to úprimnosť a hravosť nevinného dieťaťa, ktoré kričí, že cisár je nahý. Lenže nahota či aspoň obnaženosť (vo filme nájdeme jedno i druhé) sú pre leto a kúpalisko prirodzená vec, takže tu nejde o nejakú kritiku alebo spoločenskú angažovanosť, ale o radosť z vody, z hry, zo života. Navzdory napospol tragickým osudom, ako sú vojna, stalinizmus či okupácia, sa hostia plavárne bez ohľadu na vek, pohlavie, vzdelanie, spoločenské postavenie vyznačujú optimizmom a schopnosťou užívať si malé radosti všedného života.

Kaleidoskop rôznorodých ľudí - návštevníkov Starej plavárne v Košiciach - sa tak stáva svedectvom o dnešku. Radostným, plným energie slnečných lúčov, vtipným, dôverným, zhovievavým, pravdivým a múdrym.