Marcela Pavkovčeková (na snímke) mala včera bežeckú formu ako hrom. Na trať sa vydala so štartovým číslom 7 a ešte do prvej streľby zlikvidovala náskok výbornej Bielorusky Nazarovovej. Vzápätí všetkých päť terčov vybielila a dlho sa držala na druhom mieste za Slovinkou Maliovou. Aj skúsenejší tréneri si pretierali oči, čo to tá Slovenka stvára.
No prišla prvá stojka a bolo po šanci na životný výsledok. Pavkovčeková minula prvú, druhú i tretiu ranu. Tri trestné minúty ju z prvej desiatky okamžite odsunuli. Do konca pretekov minula už len jediný terč a 20. miestom dosiahla zatiaľ náš najlepší výsledok na tohtoročnom svetovom šampionáte, no v cieli spokojná nebola.
„Hrozné. Myslela som si, že na tej stojke netrafím ani jeden terč. Vyhovárať sa však nebudem, je to moja chyba. Nie je to v nohách ani v puške, ale v hlave. Zvolila som zlú taktiku. Namiesto toho, aby som pred strelnicou zvoľnila, šla som stále naplno. Tušila som, ako som na tom dobre , a zľakla som sa," krútila hlavou Marcela a zamyslene si odtŕhala štartové číslo z dresu.
V Oberhofe prežíva svoj najlepší šampionát v živote, 37. miesto z nedeľňajšej stíhačky a dvadsiate zo včerajších vytrvalostných pretekov sú jej maximá na MS, no Marcela mala na viac. „Viem, ale čo mám robiť. Raz dobre bežím, inokedy dobre strieľam. Ja to vari doživotne neskĺbim," vzdychla si.
Tréner Juraj Sanitra bol z jej úvodných kilometrov nadšený, no po stojke ho takmer trafil šľak. „Je to veľká škoda. Marcela si premrhala životnú šancu. Možno by stačilo trafiť o jeden terč viac a bolo by z toho krásne umiestnenie. Teší ma však, že bola schopná držať bežecky krok s najlepšími. Ak to nevzdá, určite sa raz dočká veľkého výsledku. Chce to pokúšať šťastie." Len pre zaujímavosť, o dve chyby menej a Pavkovčeková by bola piata. Keby tú nešťastnú druhú stojku vybielila, mala by bronz.
RASTISLAV HRÍBIK, Oberhof
