Bol neľútostným lovcom disidentov a nepriateľom akéhokoľvek prejavu slobody alebo zásadovým politikom? Bol poriadkumilovný človek, ktorý sa domnieval, že cesta k demokracii vedie cez disciplínu, alebo zaslepený komunistický fanatik? Bol krutým šéfom tajných služieb alebo muž, ktorý ukončil ich svojvoľné riadenie? Najskôr všetko dokopy. Preto má svojich obdivovateľov i odporcov až za hrob. Medzi tých prvých patrí i súčasný ruský prezident Vladimir Putin. Napokon, ich osudy sa obdivuhodne podobajú. Jurij Andropov, ktorý na krátky čas viedol Sovietsky zväz, zomrel 9. februára 1984 - pred 20 rokmi.
Jurij Vladimirovič Andropov a Vladimir Vladimirovič Putin sú vlastne kolegovia. Andropov sa stal šéfom KGB v roku 1967. Viedol túto obávanú tajnú službu až do roku 1982.
Jeho podriadeným bol teda od roku 1975 aj snaživý špión Putin. Nespája ich však len pôsobenie v moskovskej Ljubljanke, ale i výnimočný zmysel pre poriadok, disciplínu, silná vôľa, sklony k asketizmu, schopnosť sebazaprenia a tvrdý neľútostný postoj k nepriateľovi.
Andropov sa narodil v roku 1914 na stanici Nagutskaja v Stavropoľskom kraji v rodine železničiara. Teda, nijaký protekčný synáčik. Napriek tomu sa prepracoval v roku 1953 až na veľvyslanca v Maďarsku. A tu sa prvýkrát prejavila tvrdosť jeho charakteru - jeho podiel na likvidácii maďarského povstania bol leví.
Skúsenosti s bojom s neposlušnými občanmi sa mu hodili. V roku 1967, keď sa stal šéfom KGB, začal prenasledovať disidentov s takou vervou, že na neho dodnes niektorí spomínajú s hrôzou v očiach. Medzi nimi aj tí, ktorí si dovolili mierne protestovať proti okupácii Česko-Slovenska.
Napriek tomu sa v novembri 1982, keď po smrti dementného starca Leonida Brežneva nastúpil do funkcie generálneho tajomníka, začalo hovoriť, že prehnitému, skorumpovanému režimu odzvonilo a že s Andropovom prichádzajú reformy.
Bolo to prvýkrát, čo sa do najvyššej funkcie dostal dôstojník tajných služieb. Ako je dnes zrejmé, nestalo sa tak naposledy. Výnimočné bolo aj to, že Andropov bol inteligentný a hovoril slušne po anglicky. Brežnevova garda nedokázala často hovoriť súvisle ani rodným jazykom.
Disciplína. To bolo slovo, s ktorým Andropov vstával i líhal. Sám dodržiaval železný poriadok a vyžadoval absolútnu poslušnosť aj od ostatných. Treba priznať, že prenasledovanie fluktuantov a leňochov z radov robotníkov mu išlo lepšie než boj s korupciou v horných vrstvách. Preto si väčšina Rusov pri slove Andropov spomenie hlavne na ponižujúce razie v obchodoch, odkiaľ vyháňali zákazníkov s tým, že majú v pracovnom čase kopať výkopy a nie zháňať rybie konzervy, i prehliadky kaderníctva, kde sa pod natáčkami skrývali nedisciplinované pracovníčky socialistického hospodárstva.
Napriek tomu, že počas jeho panovania bolo potrestaných niekoľko významnejších činiteľov, niektorých za rozkrádanie socialistického vlastníctva dokonca popravili, ozajstnú čistku v straníckych radách nezačal. Zomrel možno príliš skoro, panoval len rok a pol. Na klub starcov, ktorí vtedy sedeli v politbyre, sa asi chystal.
„Zle poznáme krajinu, v ktorej žijeme," napísal v časopise Komunist a šokoval svojich straníckych kolegov. Vtedy išlo o kacírske slová. Hneď potom dal dokopy skupinu ekonómov, ktorí mali študovať ekonomiku Maďarska, Poľska, Juhoslávie i Číny a pokúsiť sa do sovietskeho hospodárstva začleniť niečo trhové. Na nič viac Andropov nepomýšľal. Kapitalizmus mu zostal nadosmrti úhlavným nepriateľom a komunizmus vysneným rajom.
Možno, že keby vedel, že po ňom nastúpi do funkcie senilný, polomŕtvy Černenko, ešte by sa silou vôle udržal pri živote. Rozpad starého systému sa však podarilo len pozastaviť, nie ukončiť. Andropov sa už ťažko chorý snažil, aby žezlo prevzal Michail Gorbačov. Podarilo sa to až o niekoľko rokov neskôr. Gerontokracia sa ešte na chvíľu dostala k moci, bol to však posledný otras.
Andropov nepatrí do kategórie jednoznačných zloduchov a tyranov ako napríklad Josif Stalin. Ani nemá nálepku reformátora a slobodomyseľného dobráka ako Gorbačov. História si s ním ešte nevie veľmi rady.
V roku 1983 zvíťazil spolu s americkým prezidentom Ronaldom Reaganom v ankete časopisu Time Človek roka. Pri slove demokracia sa však vysypal vyrážkami. Pokrok bol pre neho procesom riadeným tvrdou rukou, ktorá síce už nebola taká neohrabaná ako ruka zákona jeho predchodcov, ale stále to bola páka čisto represívna.
Zajtra - britský Meresiev Douglas Bader
Autor: PETRA PROCHÁZKOVÁ, agentúra EPICENTRUM pre SME
