Sledovanie, čítanie a konzumovanie textov Svetlany Žuchovej je pomerne náročná činnosť. Ešte náročnejšia je ich reflexia, pokus o reflexiu, ba obávam sa, že na žiadnu odozvu už čitateľovi nezostane energia.

Najlepšie je zrejme podľahnúť premenlivému tempu rozprávania či písania a nechať sa viesť ako pri tanci alebo skôr pri plávaní vo veľkej rieke. Niekde sa nechať ponoriť, inde potopiť, a keď nevládzeš, napiješ sa - možno aj nosom. Zabudnúť na už aj tak zabudnuté krivky príbehov, sujety a perspektívy, aj na predsudky, aj na seba. Inak sa môže stať, že sa z tanca stane bitka. A za kratší koniec môže ťahať kniha, ale aj vážený konzument. Zdravé a životaschopné skladačky príbehov, postrehov, rozjímaní (ale, rozjímanie predsa nemôže byť zdravé ani životaschopné!) sa chvíľami líškajú a nechávajú hladkať, potom však stupňujú agresivitu, dráždia požierača a vyvolávajú alergiu.

Hlboký a široký prúd rieky so sebou vlečie nie všeličo, ale všetko. Neskutočné množstvo prvkov, ktoré samy osebe nie sú smeti, ale stmelené vodou vzbudzujú nedôveru. Treba si priznať: menej je občas viac. Hoci je to aj niečo dulce de leche, čo ja viem, aj mliečna ryža. Milkshake. Karamelka. Ale nedá sa svietiť, čo slabšie nátury nemajú šancu a budú samy zjedené. Nenechajte sa zmiasť poruchami obrazov, hoci chyba môže byť aj vo vašom prijímači. Všadebol a Vševedko, Majster Proper, Sto remesiel, Sto polôh lásky, tisíc hrmených. Niekto sa rád aj prejedá. Ostatným stačí, že si z vody vylovia niekoľko malých rybiek, sleďov, zavináčov a ocenia aj „chlp kyslej zeleniny".

Lebo spomedzi pompézne sa valiacich nánosov si možno beztrestne vybrať niečo, čo nám naozaj chutí a čo je aj naše, hoci aj nezdravé meditácie. A raz možno príde aj na veľké upratovanie, Svetlana Žuchová postaví na rieke hrádzu a potečie čistá voda. A bude myť čisté brehy čistou slovenčinou.

Autor: Gabriela Magová