rozdiel v obsahu živín v jednotlivých druhoch dreva? L. G., Kiarov
Posypanie pôdy agátovými pilinami nepovažujem za šťastné riešenie najmä preto, že s výnimkou kvetov sú všetky ostatné časti agátu jedovaté. Pod týmito stromami sa preto nedá pestovať ušľachtilá zelenina ani ovocie. Obsah živín v rôznych druhoch drevín sa odlišuje, vo všeobecnosti je však vyšší v listnatých drevinách. Na úpravu pôdneho pH (6,5) odporúčam vápnenie mletým vápencom, a to čím skôr. Hodnotu pH možno rýchlo zvýšiť, ak sa pôda povápni počas rýľovania. Nevápnime ale v čase, keď aplikujeme maštaľný hnoj, pretože by reakciou vznikol plynný amoniak, ktorý by sa uvoľnil do ovzdušia a mohol by poškodiť rastliny. Pre veľmi kyslé ílovité pôdy (pH 4,5) sa odporúča dávka 400 g.m-3 vápnika, pre hlinité pôdy približne 285 g.m-3, pre mierne kyslé pôdy (pH 6) treba použiť polovičné dávky. V tomto období však možno použiť aj 200 g páleného vápna na meter štvorcový.
Na zľahčovanie ťažkých pôd je vhodný aj popol z dreva, ktorý obsahuje značné množstvo živín - 5 až 15 percent kyseliny fosforečnej, 8 až 10 percent oxidu draselného, 25 až 40 percent oxidu vápenatého, horčík a menšie množstvo síry. Popol rozhadzujeme na porýľovanú pôdu na jeseň alebo cez zimu, najneskoršie dva týždne pred sejbou alebo vysádzaním (maštaľným hnojom vyhnojíme záhradu v lete). Popol z uhlia nepoužívame pre vysoký obsah ťažkých kovov! Na záhonoch, ktoré sme vápnili, nemôžeme hneď pestovať napríklad zemiaky, ale len zeleninu v druhej trati. Vápnime podľa pôdnej reakcie raz za dva až tri roky.
Ďalšou alternatívou, ako zlepšiť štruktúru ťažkých pôd je zarýľovanie piesku prípadne pestovanie niektorých rastlín na zelené hnojenie. Na kyslých pôdach používame najčastejšie lupínu a pohánku. Po hnojení zelenou hmotou je vhodné pestovať hlúboviny, zemiaky a koreňovú zeleninu.
RNDr. JÁN PAVLOVKIN, CSc.
