ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV
IntimitaMartin aj jeho žena majú 26 rokov a dve malé deti. Po skončení školy manželka ostala s deťmi doma, Martin si našiel miesto mimo domu, v Bratislave. Nie vždy si našiel čas vrátiť sa na víkend domov a manželkini rodičia ho začali obviňovať, že sa o rodinu nestará. Medzi manželmi sa začali hádky, ona si po čase našla milenca. On jej to bol ochotný prepáčiť a problémy chcel riešiť. Situácia sa skomplikovala, keď sa o nevere manželky dozvedeli jej rodičia a vyhodili ju z domu. Manželka sa aj s deťmi presťahovala k Martinovi do Bratislavy, kde mal prenajatý byt. Pokúsili sa začať znovu, lenže čoskoro sa u nej začali prejavovať príznaky duševnej choroby. Po liečení sa jej stav upravil, lekári mu však povedali, že choroba sa bude vracať. Martin už ďalej nevládze a s manželkou sa dohodol, že sa rozvedú.
Čo si o Martinovom probléme myslíte? Opustili by ste partnera, ktorý by trpel duševnou, prípadne inou chorobou? - spýtali sme sa internetových čitateľov.
Myslím si, že zostať s ňou je dôkaz lásky. Ak po tom on netúži, už jej asi nemá čo dokazovať. Zostať s ňou z ľútosti určite nie je správne.
m m m
Aj my sme to prežívali a stále prežívame, a zobralo nám to veľa životnej energie. Na začiatku bolo nepochopenie - nik, ani najbližší, mojej chorej manželke nerozumel a ničilo nás to. Po dvoch rokoch trápenia sme sa dozvedeli, že ide o chorobný stav. Veľa som hľadal, ako manželke pomôcť, a zistil som, že sa musí naučiť s tým žiť celá rodina. Samozrejme, všetko ostávalo na mojich pleciach, deti boli ešte malé a tento stav nechápali. Treba rešpektovať lekárske odporúčania, ale hlavne, dať do toho srdce - ináč to nejde. Trpezlivým prístupom sa stav Martinovej manželky bude určite stabilizovať a môže sa zmeniť aj do pôvodného stavu, hoci hrozba spúšťačov zostáva. A obviňovať manželku, že je chorá, je absurdné, ona za to nemôže. Martinovi odporúčam navštíviť lekára, kde sa manželka lieči, a spoločne s ním hľadať riešenie. Pre lepšie pochopenie tohto stavu - lebo to je najzložitejšie - je dobré navštíviť aj komunitu partnerov chorých ľudí. Prajem Martinovi množstvo trpezlivosti, láskavosti, ale najmä pochopenia a sily vydržať. Všetci príbuzní, ak majú srdce, mu musia pritom - bez akýchkoľvek predsudkov - pomôcť.
m m m
V šťastí, v nešťastí, zdraví, chorobe. Ale kto sa chce rozviesť, dôvod si nájde.
m m m
Nechať dve malé deti na „chorú" manželku je obyčajná nezrelosť a egoizmus.
m m m
Chlapíkovi by som dal prečítať nejakú dobrú knižku o manželstve, kde by zistil, že nie všetko je vždy ružové. Potom by možno neutekal.
m m m
Ľahko je niekomu napísať, „ja by som svoju manželku nikdy neopustil", keď nie je v koži muža, ktorého manželka má ťažkú chorobu. Manžel musí chrániť aj deti - myslím si, že na ne sa vykašľať nechce. Pre deti tiež nie je dobré, keď musia byť dennodenne s mamou, ktorá pod vplyvom choroby zmenila svoju osobnosť. Asi neviete, čo to je, báť sa prísť z práce domov, či manželka nenechala zapnutý plyn, či nezačala rozpredávať nábytok, alebo nespáchala samovraždu. Je ľahké sa hrať na čestného hrdinu. Väčšina z nás sme ale len slabí ľudia.
m m m
Otázka tiež je, do akej miery prispel manžel k duševnej pohode svojej ženy, keď si „budoval kariéru" v Bratislave a nechával deti na ženu ešte aj cez víkendy. Áno, teraz môže cítiť, že je to nefér nechávať chorú ženu. To nie je nefér, to je podlosť.
m m m
Neviem, z akého regiónu ste, ale v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou je až príliš často jedine takéto riešenie možné. Radšej mal ostať Martin nezamestnaný? Kopa mužov z východu je takto nielen v Bratislave, ale aj v Prahe, dokonca aj v Amerike. Choďte sa pozrieť do dedín severovýchodného Slovenska, nájdete tam kopu slamených vdov. To majú radšej sedieť tí muži doma a ich rodiny žiť ako cigáni? Hlavné, že mnohí z vás „dobre zabezpečených" nadávajú na východniarov, že nič neurobia pre to, aby sa mali lepšie, no keď idú za prácou, naraz sú to tí zlí, čo opúšťajú svoje manželky, ktoré z toho duševne chorejú. Myslíte, že je také jednoduché, kúpiť si byt za 1,5 milióna, aby sa tam mohol nasťahovať aj s rodinou? Tí muži totiž bývajú prevažne v ubytovniach.
m m m
Myslím si, že mladí sa brali nezrelí a Martin odrazu zbadal, že si ešte mohol užívať slobody. A teraz chce utiecť od rodiny.
m m m
Radil by som opustiť ju. Spoločného života si zrejme neužili a ani nevedia spolu žiť. Veď ak by sa mali radi, prečo si ona našla milenca? Nejako mi v tejto diskusii chýba to, čo je podstata: Ona si našla milenca a jej rodičia ju vyhodili. Prečo sa oni o ňu nepostarajú? Je to ich dcéra a vždy bude. On sa ešte pokúšal niečo riešiť, ale asi to nešlo. A teraz pri nej zostávať z ľútosti? A prijať manželkinu chorobu? Prečo? Lebo „sa to patrí"? Lebo podľa kresťanskej morálky by to tak malo byť? To veru nie. Aj v prikázaní stojí: Pomôž si človeče, aj Pán Boh Ti pomôže. Ale až vtedy, keď si pomôže človek sám.
m m m
Martin si zrejme život s manželkou v spoločnej domácnosti príliš neužil. V každom vzťahu a v každej domácnosti vznikajú problémy, nedorozumenia, chyby. Žiadny vzťah nie je ideálny. Keď Martin dokázal odpustiť neveru, radím mu, aby vydržal, prijal manželkinu chorobu, ktorá sa dá preliečovať. Keby to bolo opačne a ochorel by on, čo by si prial? Aby ho opustila manželka a milované deti, alebo aby stáli vedľa seba a jeden druhého podržali? Samozrejme, rozhodnutie je na ňom, ale podľa môjho názoru to chce čas, prijatie choroby a lásku.
m m m
Nechápem, ako by si Martin dokázal postaviť nový život na nešťastí svojich blízkych. Čo rozvodom vyrieši? Prestane ho trápiť stav ženy, s ktorou splodil deti? Prestanú pre neho existovať deti? Nechá ich chorej žene? Rozumiem svokrovcom, ktorí mu vyčítali, že sa o rodinu nestará. Naozaj sa totiž nestaral. Je totiž veľmi príjemné odísť ďaleko a žiť. Pracovať, byť v styku s ľuďmi, komunikovať, zájsť si po práci s kolegami na pivo. Pre neho to bol únik. Mal svoj pokoj. Teraz, keď došlo ku kríze, volí tu najjednoduchšiu cestu - únik. Obávam sa, že nechce utiecť od chorej manželky, ale od rodiny. Všetko sa totiž dá zvládnuť, treba len vytrvalosť a vieru. V každom prípade mám pre Martina odkaz: Sám pred sebou neutečiete.
