Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

John Kerry pochoduje na Biely dom

John Kerry sa môže stať novým americkým prezidentom. Štvornásobný demokratický senátor za štát Massachusetts má za sebou víťazné primárky v siedmich amerických štátoch. Ak bude vo víťaznej kampani pokračovať, v júli na straníckom konvente v Bostone ...


John Kerry sa môže stať novým americkým prezidentom. Štvornásobný demokratický senátor za štát Massachusetts má za sebou víťazné primárky v siedmich amerických štátoch. Ak bude vo víťaznej kampani pokračovať, v júli na straníckom konvente v Bostone dostane nomináciu na novembrový hlavný súboj so súčasným prezidentom a jediným republikánskym kandidátom Georgeom W. Bushom. Čerstvý šesťdesiatnik má všetko, čo kandidát na úspešný zápas o Biely dom potrebuje: charizmu, tri Purpurové srdcia za chrabrosť vo Vietname, vysoko oceňovanú politickú autoritu, víziu pre novú Ameriku a dostatok peňazí.

Skryť Vypnúť reklamu

Najbohatší senátor

Senátor za štát Massachusetts odštartoval prezidentskú kampaň ako prvý. Už pred rokom. Každý iný demokratický kandidát by mal s tým problémy - najmä finančné. Ak sa totiž kampaň odštartuje skoro a vyschnú zdroje, kandidát stratí dych. John Kerry sa však nedostatku peňazí neobával. Do boja o Biely dom sa pustil s tromi miliónmi dolárov. Tie mu zostali ešte z úspešnej, už štvrtej senátorskej kampane. A keby nastali ťažkosti, bol Kerry ochotný založiť nielen svoj dom a obľúbenú jachtu, ale aj požiadať manželku Teresu, aby siahla do rodinnej pokladnice. Jeho druhou ženou je totiž vdova po americkom kečupovom kráľovi Johnovi Heinzovi, ktorý zomrel pred rokmi na infarkt. Zatiaľ vraj od nej Kerry nezobral ani cent, ale keby išlo do tuhého a peniaze od sponzorov a individuálnych darcov by nestačili, Teresa je ochotná vypomôcť. S jej majetkom, odhadovaným takmer na sedemsto miliónov dolárov, je Kerry najbohatším americkým senátorom. Zatiaľ dokázal dostať do volebnej pokladnice okolo štyridsať miliónov a po najnovších víťazstvách začínajú masovo prichádzať nové šeky.

Skryť Vypnúť reklamu

Na jachte so zaviazanými očami

John Kerry pochádza z katolíckej rodiny. Jeho otec Richard, ktorého rodičia vraj prišli do Ameriky z Horného Benešova v Čechách, vždy sníval o veľkej politickej kariére. Pracoval na ministerstve zahraničných vecí a túžil po poste amerického veľvyslanca niekde vo svete.

Syn John si spomína na otca takto: „Naše večery boli politickými seminármi. Kým iní chlapci pozerali pri večeri televíziu, ja som musel s otcom preberať doktrínu Georgea Kennana."

Rovnako náruživo viedol otec Johna aj k športu. Už ako trojročného ho začal brať na jachtu a občas mu dovolil chytiť kormidlo. Ako desaťročný vraj dokázal dostať jachtu bezpečne z rozbúreného mora a v hmle do prístavu. Aby to nemal ľahké, otec mu zvykol zaviazať oči šatkou. „Teraz dokáž, čo vieš," vravel.

Skryť Vypnúť reklamu

Držač puku

Aj keď sa otec nikdy nestal veľvyslancom Ameriky, dostal sa do cudziny ako diplomat. Malý John tak prežil časť detstva vo Švajčiarsku. Hoci mal v triede iba troch spolužiakov hovoriacich po anglicky, nikdy sa nesťažoval. Aspoň sa naučil dobre po francúzsky.

Od detstva bol samotárom a nikdy sa netlačil dopredu. Ale vždy sa s ním akosi rátalo. Pomáhal mu v tom výzor premýšľavého študenta. Pôsobil dojmom, že všeličo vie, ale hanblivosť mu nedovoľuje, aby ohuroval. V hokejovej prípravke ho spoluhráči prezývali Držač puku. Keď totiž dostal puk, nikdy nikomu nenahral. Vždy sa chcel presadiť sám. Keď vsietil gól, zvykol skloniť hlavu a smial sa sám pre seba. S nikým sa nedelil o úspech. Rovnako neznášal, keď mal puk niekto iný. Rozbehol sa a puk mu prebral. A ak ho nemohol udržať, namiesto prihrávky ho odpálil mimo ľadu, ďaleko do trávy.

Skryť Vypnúť reklamu

Hoci zbožňoval hokej, jachting a neskôr aj windsurfing - v ňom patril svojho času medzi najlepších v Amerike, zmyslom jeho života sa stala politika. Už na štúdiu práva na univerzite v Yale vedel, čo mieni v živote robiť.

Poručík s dlhými vlasmi

Začiatkom šesťdesiatych rokov mal na mladých Američanov veľký vplyv prezident John Fitzgerald Kennedy. Každý chcel byť ako on. Ak už ničím iným, aspoň výzorom, širokým úsmevom a neposlušnou šticou. Z vtedajších študentov slávnych univerzít v Yale a Harvarde najmenej polovica mienila kráčať v jeho šľapajách. No iba jeden z nich dostal prezývku JFK, podľa iniciálok Johna Fitzgeralda Kennedyho. Bol to John Forbes Kerry. Pokojne si tak nechal hovoriť, Kennedy bol jeho veľkým vzorom. Slávna prezidentova veta: Nespytujte sa, čo môže Amerika urobiť pre vás, ale čo vy môžete urobiť pre Ameriku, sa stala Kerryho životným krédom.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď mu teda priniesol poštár povolávací rozkaz do Vietnamu, Kerry šiel s hrdosťou bojovať za vlasť. Bolo mu jedno, či prežije, alebo umrie. Nepridal sa k veľkej skupine mladých mužov, ktorí si nepreberali povolávacie rozkazy a aby sa vyhli zatknutiu, utekali do Škandinávie. John Kerry slúžil vo vojenskom námorníctve. Bojoval ako lev, dotiahol to na poručíka, čo je vo vojenskom námorníctve slušná hodnosť, a získal viaceré vyznamenania.

Spočiatku mal však problémy s imidžom. Keďže chcel vyzerať ako Kennedy, odmietol sa dať ostrihať nakrátko. Pritom v žiadnej zložke amerických vojenských síl sa nenosia kratšie vlasy ako práve vo vojenskom námorníctve. Na jeho šťastie prezývka JFK ešte stále zaberala. Dostal výnimku, a tak na fotkách z tých čias možno vidieť jedného mladého poručíka s dlhým vlasmi.

Skryť Vypnúť reklamu

V bojoch bol jedinečný. Velil s prehľadom a celá jeho jednotka väčšinu bojových akcií prežila. Pomáhala mu aj znalosť francúzštiny. Bol tak jediný, kto dokázal čítať staré námorné mapy zanechané Francúzmi.

Lenže, zrazu začali Američania vo Vietname prehrávať. Začalo pribúdať obetí. Umierali aj muži z Kerryho jednotky. A tak ešte vo fáze, keď sa zdalo, že vietnamské dobrodružstvo stálo za to, začal Kerry dvíhať vlajku odporu proti vojne.

Hovorca vietnamských veteránov

Po návrate do Ameriky sa stal hovorcom veteránov a viedol protivojnové demonštrácie. Existuje fotografia, na ktorej je Kerry so skupinou spolubojovníkov. Všetci okrem neho si strhávajú z kabátov vyznamenania a hádžu ich na schody Kongresu vo Washingtone. Kerry si však strháva iba bojovú známku z krku. Protest je jasný. Kerry pochopil, že za prehratú vojnu s množstvom obetí nesú najväčšiu zodpovednosť washingtonskí politici.

Skryť Vypnúť reklamu

Uvedomenie si tejto pravdy ho ešte viac posunulo k politike. Stal sa spoluzakladateľom organizácie Vietnamskí veteráni Ameriky a hovorcom skupiny Vietnamskí veteráni proti vojne. Čoraz častejšie sa začal objavovať v televízii.

V roku 1971 svedčil pred zahraničným výborom Senátu. V mene padlých vojakov aj veteránov položil senátorom otázku, ktorá ich zdvihla z kresiel: „Ako môže ktosi žiadať, aby sme do posledného muža bojovali kvôli niekoho chybe?"

Slova sa ujal vtedy najautoritatívnejší senátor Claiborne Pell. Poďakoval 27-ročnému mužovi za otvorené a odvážne slová a dodal: „Dúfam, že jedného dňa budete mojím kolegom."

Z lovca mafiánov senátor

O rok neskôr sa už Kerry uchádzal o miesto v Kongrese. Štart sa mu však nevydaril. Prehru prežíval veľmi zle. Vzal si však z nej jedno ponaučenie: nič v živote nepadne k nohám zadarmo. Od tej chvíle sa začal na vstup do politiky pripravovať veľmi vážne a systematicky. Trvalo mu dvanásť rokov, kým vyhral voľby do Senátu a naozaj zasadal po boku skúseného Claiborna Pella.

Skryť Vypnúť reklamu

Po prehre vo svojich prvých senátorských voľbách zastával funkciu hlavného žalobcu v massachusettskom okrese Middlesex County. Zameral sa najmä na mafiánskych bossov. Dvoch najmocnejších dostal za mreže.

Jeho meno sa blyslo v novinách aj neskôr, keď už ako zástupca súkromnej právnickej kancelárie obhajoval muža odsúdeného na popravu a súdu dokázal, že vraždu nespáchal. Potom sa stal na čas massachusettským viceguvernérom.

V roku 1984 sa dostal konečne do Senátu. Okrem bežnej agendy sa špecializoval na problémy vietnamských veteránov. Spolu s vplyvným republikánskym senátorom Johnom McCainom, ktorý strávil sedem rokov ako zostrelený pilot vo vietnamskom väzení, nadviazal kontakty s komunistickou vládou v Hanoji. Spočiatku im išlo najmä o návrat telesných pozostatkov mŕtvych spolubojovníkov a objasnenie osudu ostávajúcich amerických zajatcov, z kontaktov sa však nakoniec vyvinulo celkové zlepšenie americko-vietnamských vzťahov.

Skryť Vypnúť reklamu

Kerry: Potrebujeme prezidenta s víziou o svete

O vstupe do prezidentského súboja premýšľal John Kerry dosť dlho. Pred tromi rokmi bol už takmer rozhodnutý, keď ho však bossovia Demokratickej strany požiadali, aby nekandidoval (rozhodli sa pre Ala Gora), stiahol sa. O zaradení spiatočky však rozhodlo aj niečo vážnejšie. Lekári mu zistili rakovinu prostaty. Teraz, pred nástupom do súčasnej prezidentskej kampane, vyhlásil, že je už úplne fit.

Účasť v súboji o najvyšší mocenský úrad Ameriky prichádza na vrchole jeho politickej kariéry. Nik v Amerike mu nemôže takmer nič vyčítať. Ani to, že je najbohatším senátorom Kongresu. On sám zdôrazňuje, že ide o manželkine peniaze. Zostáva tiež faktom, že na zvýšenie rozpočtu pre svoju kampaň neváhal založiť svoj dom v hodnote osemstotisíc dolárov. A Amerika si už zvykla aj na jeho aristokratický zjav a trochu spomalený rečnícky prejav.

Skryť Vypnúť reklamu

Nebojí sa ani popularity súčasného prezidenta Georgea Busha, ktorý bude v súboji o Biely dom jeho republikánskym súperom. Aj on ocenil Bushovu rozvahu po 11. septembri 2001, keď teroristi zaútočili na New York a Washington. Podporil tiež kongresovú rezolúciu na vojenský zásah proti Iraku. Ale neskôr, keď v Iraku začali pribúdať obete medzi americkými vojakmi, začal vojnovú stratégiu a taktiku Bushovej vlády čoraz viac kritizovať .

Ako veterán námornej pechoty z Vietnamu stojí na strane vojakov a vzdáva hold americkej armáde ako celku, podporuje aj jej úsilie v Iraku, no tak ako pred tridsiatimi rokmi začína mať pocit, že politici sa dopustili omylu a mladých mužov poslali zbytočne umierať.

Preto vyhlasuje: „Potrebujeme prezidenta s víziou o svete. O svete odlišnom od predstáv výbojných ideologických unilateristov."

Skryť Vypnúť reklamu

Kto má prísť v Amerike o džob?

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že John Kerry sa vie orientovať iba v zahraničnej politike. Nie je to tak. Jeho doterajšie víťazstvá v primárkach treba pripísať najmä jeho vnútropolitickému programu. Vie, aké má Amerika problémy v zdravotníctve, školstve, vie, že čoraz viac ľudí prichádza o zamestnanie. Bushovo výrazné zníženie daní považuje za dar najväčším boháčom a vplyvným záujmovým skupinám. A na všetkých volebných zhromaždeniach chcú jeho priaznivci počuť, aby im zopakoval vetu, ktorú vyslovil prvý raz v primárkach v Iowe.

„Prezident Bush svojou zlou hospodárskou politikou pripravil o prácu tri milióny Američanov. Ak však v Amerike jestvuje niekto, kto si naozaj zaslúži prísť o svoj džob, je to práve prezident Bush."

Skryť Vypnúť reklamu

A to je hlavnou témou jeho pochodu na Biely dom.

John Kerry sa narodil 11. decembra 1943 vo vojenskej nemocnici v coloradskom Denveri. Tam sa jeho otec, pilot druhej svetovej vojny, liečil na tuberkulózu. Neskôr sa rodina presťahovala do rodného štátu Massachusetts. Kerry vyštudoval právo na univerzite v Yale. Slúžil vo vojnovom námorníctve. Bojoval vo Vietname v hodnosti poručíka vojnového námorníctva. Je držiteľom troch Purpurových sŕdc za bojovú chrabrosť vo Vietname. Je spoluzakladateľom organizácie Vietnamskí veteráni Ameriky. V roku 1984 zvíťazil vo voľbách do Senátu. Odvtedy pôsobí v prvej komore Kongresu stále. Je druhý raz ženatý. Jeho manželka Teresa je vdovou po kečupovom kráľovi a bývalom kongresmanovi Johnovi Heinzovi. John má dve dcéry Alexandru a Vanessu. Teresa troch synov, Johna, Andrého a Christophera.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Home (ale aj) Office
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Zelená Bratislava
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  5. Ruža zmeny
  6. Úpravy automobilov pre ZŤP
  7. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  8. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 078
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 20 338
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 138
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 090
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 782
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 005
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 643
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 107
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 965
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 610
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Celoplošné testovanie si vyžiada tisíce ľudí. Kde ich vziať?

Na jedno miesto pripadá jeden vojak, potrebujeme naň však asi osem ľudí.

Vzorky na antigénne testy odoberú výterom z nosohltana.
Dobré ráno

Dobré ráno: Testovanie nám dá pár týždňov, a potom čo?

Má to byť najväčšia operácia v moderných dejinách Slovenska.

Podcast Dobré Ráno.

Koronavírus na Slovensku: Pribudlo ďalších šesť úmrtí, zomrel aj lekár z Oravy (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 30 695. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 98 obetí.

Ilustračné foto.
STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Vláda sa spolieha na ľudí, ktorých nemá

Slovensko má chronický nedostatok zdravotníkov.

Peter Tkačenko