by bol najradšej, keby si to nikto nevšimol. Nerád kýcham a nemám rád, keď vidím kýchať niekoho iného. Vždy sa snažím svoje kýchnutie nejako zamaskovať, nech je čo najjemnejšie, keď to už musí byť. Ale na Slovensku ľuďom nič neunikne, majú oči na stopkách. Keď kýchnem a jeden povie Na zdravie!, hneď upozorní ďalších, ktorí sa pridajú. A keď sa mi kýchne tri-štyrikrát za sebou, zakaždým počujem - na zdravie! Mal by som odpovedať - ďakujem. Ale mne sa žiada zakričať: Hej, len som si kýchol, nedramatizujte, prosím, a neupozorňujte na to! Ďakujem.

Nuž, rozdielne kultúry prinášajú rozdielny pohľad aj na bežné, každodenné zvyklosti. Tu je iný príklad. Keď Japonec počíta na prstoch, s číslovkou jeden vystiera ukazovák, dvojka je prostredník, trojka prstenník, štvorka malíček, palec znamená päť. Číslo päť ukazujeme v konečnom dôsledku na Slovensku aj v Japonsku rovnako. Ale hneď číslo šesť je rozdielne. Vy, povedzme, ľavou rukou ukazujete päť a na pravej ruke vystrčíte palec, potom pridáte ukazovák a tak ďalej. My zasa začíname od ukazováka pravej ruky, ktorý prikladáme na dlaň ľavej ruky ukazujúcej päť. To ak ukazujeme čísla druhej osobe, a dlaň je pri tom otočená smerom k nej. Ak rátame pre seba, druhú ruku nepoužívame, pokračujeme tou istou rukou, len prsty postupne ohýname zasa smerom k dlani.

Ukazovák u nás vždy znamená číslo jeden, preto asi máme tendenciu ukazovať prstom. V Japonsku rodičia nezakazujú deťom ukazovať prstom na veci, ale ukazovať na ľudí, to sa nepatrí. Keď hovoríme o sebe a ukazujeme na seba, prstom sa dotkneme nosa, nie hrude, a keď ukazujeme na niekoho iného, tiež mierime prstom na jeho nos. U mňa sa tento zvyk znásobuje vo vzrušenej debate. Mal by som však byť opatrný, niekoho to môže naštvať, rovnako ako mužov v Ázii nahnevá, keď sa niekto rukou dotkne ich hlavy. Kým sú chlapci deťmi, dá sa to ešte akceptovať, ale keď dospejú, okrem rodičov alebo oveľa starších ľudí by sa všetci mali takéhoto dotyku vyvarovať. V Thajsku je napríklad mnoho malých mníchov, ktorí majú vyholené hlavy a oblečený typický budhistický odev. Turisti ich obdivujú, zdajú sa im chutní, láka ich dotknúť sa im hlavy. Neodporúčam to. Môžu sa dostať do veľmi nepríjemnej situácie. Keď vlani vyhrala mladá Slovenka v Singapure súťaž krásy, videl som v časopise jej fotografiu. Bola na nej zvečnená s budhistickým kňazom. Dlaňou sa hrdo dotýkala jeho vyholenej hlavy. Iste jej predtým nikto nepovedal, že je to vrcholne neslušné.

MASAHIKO