V tomto kaštieli býval Belo Novek do svojich dvanástich rokov. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Aj v žilách Bela Noveka z Kokavy nad Rimavicou koluje modrá krv. Jeho stará matka pochádzala zo známeho rodu Knopflerovcov, ktorých do šľachtického stavu povýšil František Jozef II. Rovnako silná je aj vetva, ktorú zdedil po matke. Tá zas pochádza z nemenej známeho rodu Brezovických.
Novekovci vlastnili okolo Kokavy nad Rimavicou rozsiahle pozemky, lesy, drevárske a sklárske fabriky. Po vojne o všetko prišli a borili sa s neľahkým osudom.
Belo Novek sa s rodičmi sťahoval viackrát, veľkú časť života prežil v Nitre. Dnes je najspokojnejší vo svojom domčeku v Kokave oproti drevárskej fabrike. Aj tá v minulosti patrila ich rodu. V roku 1995 Novekovcom časť majetku v reštitúcii vrátili. Bolo to približne tisíc hektárov pôdy a zdevastovaný kaštieľ. Náklady na jeho opravu odhadovali pred ôsmimi rokmi minimálne na 25 miliónov. Dnes by bola táto suma podstatne vyššia. Novekovci rekonštrukciu nemajú z čoho zaplatiť.
„Kaštieľ schátral v čase, keď patril štátu, a preto by mal jeho obnovu uhradiť štát. Tento spor je na súde už sedem rokov," hovorí Novek. Reálnu šancu, že v spore uspeje, nevidí: „Aj keby súd nakoniec rozhodol v náš prospech, je tento nárok nevymáhateľný. Štátne orgány exekvovať nemožno".
Na rozpadávajúci sa kaštieľ hľadí s pohnutím, no nedokáže mu pomôcť. Vzácny objekt, ktorý dali pôvodne postaviť Forgáčovci, chátra z roka na rok. Keď z neho Novekovcov vyhnali, sídlili tu viaceré inštitúcie. Kým ho využívali, ešte sa dal zachrániť. K najväčšej devastácii prišlo, keď kaštieľ spustol. Za krátky čas ľudia rozkradli okná, inštaláciu, dokonca vytrhali schody.
Belo Novek v ňom rástol do dvanástich rokov a pamätá si jeho pekné časy: „Náš rod dodržiaval v niektorých veciach nemenné zásady. Bolo to napríklad spoločné stolovanie. Ak sme sa hrali vonku, zvolával nás na obed gong. Raňajky sa začali presne o siedmej, museli sme už byť umytí a učesaní. Starý otec mal vo zvyku presne o šiestej budiť všetkých členov rodiny osobne. Kto raňajky nestihol, čakal do obeda," hovorí.
Rod Novekovcov si v kraji vážili. Sklárske výrobky z kokavského regiónu poznal celý svet, mnohým ľuďom dali prácu. Po roku 1946 im majetok skonfiškovali. Starej matke, ako účastníčke odboja, neskôr časť majetku vrátili. V kaštieli mohla rodina zostať až do roku 1950. Vtedy im ho štát výkupným výmerom zobral. Ako hovorí Belo Novek, výkupný výmer nemal žiadnu hodnotu, lebo štát im za kaštieľ nezaplatil nič.
„Rád by som videl kaštieľ v takom stave ako kedysi, ale je to boj s veternými mlynmi. Svedčí o tom aj zdĺhavý súdny spor," hovorí Novek.
