FOTO – ARCHÍV
20. marca 1999 na Holmenkollene, v tom roku v novembri sa pri tréningu na kolieskových lyžiach zranil, v Trondheime na súkromnej klinike mu operovali chrbát. Včera predpoludním prišiel do tlačového strediska vo svetri svojej značky „Björn Dählie“ dobre naladený, vyzeral ako v časoch svojej najväčšej slávy. Dve z rekordných 46 víťazstiev vo Svetovom pohári získal 33-ročný severan u nás na Štrbskom Plese – v roku 1991 na 30 km voľne a o dva roky neskoršie na 15 km klasicky. Vlani Dählieho vyhlásili za športovca storočia v Nórsku. Jeho starší syn Sivert sa počas ZOH v Nagane ‘98 preslávil v novinách vyhlásením: „Lyžovanie je, keď môj otec vyhráva.“
Björn, ako vyzerá váš aktuálny zdravotný stav?
„Zlepšuje sa, ale ešte nie som celkom fit. Môžem trénovať, aj tu v Lahti sa prebehnem po trati, avšak pri maximálnom zaťažení stále pociťujem bolesť. Mám zranenú štvrtú a piatu platničku.“
Ako sa liečite?
„Beriem rôzne druhy liekov. Dúfam, že v máji budem môcť začať prípravu na olympijskú sezónu naplno.“
Vaše pocity pri sledovaní MS?
„Hmm, ani sa nepýtajte. Ťažko mi je. Súťaží sa o majstra sveta a ja som len divák. Nebol som na to zvyknutý. Myslím si, že šampionát je vzrušujúci, Nóri ukázali, že vedia získať medaily aj bezo mňa. V štafete budú mať dobré šance na zlato. Švéd Elofsson je nástupcom slávneho Svana.“
Ako ste prijali správu o dopingu Fína Isometsäho?
„Bol to pre mňa šok. Jari si nezvolil tú správnu cestu k úspechu. Bolo mi ho ľúto, veď sme boli súpermi v bielej stope dlhé roky. Na druhej strane oceňujem antidopingové kontroly, pre šport i bežecké lyžovanie sú veľmi dôležité. Aj prístup fínskej výpravy, ktorá zverejnila všetky podrobnosti, považujem v tejto háklivej veci za správny.“
Aj o nórskom tíme sa hovorilo, že využíva vysokohorské pobyty v Alpách na zvyšovanie hladiny hemoglobínu v krvi.
„Nerobíme nič nedovolené. Čo je podstatné, v našom tíme sme nikdy nepoužívali chemické prostriedky na zvyšovanie výkonnosti. Absolvoval som viacero kontrol, všetky s negatívnym výsledkom. Nikdy som nepotreboval doping!“
Čím sa zaoberáte teraz, keď nepretekáte?
„Trénujem doma v Holteri a venujem sa rodine i biznisu. Sivert má už šesť a pol roka, mladší Sander je štvorročný, obaja začínajú behať na lyžiach.“
Zarábate v biznise viac ako behaním na lyžiach?
„Ách, to je len neveľká obchodná aktivita. Moja firma vyrába športové oblečenie značky Björn. Pozerám sa trochu aj na zadné kolieska, keď skončím s aktívnou kariérou.“
Neláka vás trénerský chlebík?
„Nie. V minulosti som veľa cestoval, chcem žiť pokojný život.“
Spomínate si, že práve v Lahti ‘89 ste prvý raz štartovali na majstrovstvách sveta?
„Samozrejme, mal som vtedy 22 rokov, štartoval som na 15 a 50 kilometrov. Nezískali sme vtedy žiadny titul a po návrate domov nás v novinách ostro kritizovali.“
Nechceme maľovať čerta na stenu, ale ak by ste neštartovali na budúcich ZOH v Nagane, ukončíte kariéru?
„Na to nechcem ani myslieť. Stále verím, že v budúcej sezónu budem zdravý a do Salt Lake City pôjdem vo vrcholnej forme!“
ONDREJ GAJDOŠ, Lahti
