Péter Nádas (1942) žije v Budapešti. Debutoval prózou Biblia, ktorú napísal ako dvadsaťročný. V roku 1977 publikoval román Koniec rodinnej ságy (v slovenskom preklade vyšla roku 1999), ďalej písal aj poviedky, ako aj drámy a eseje, ktoré vyšli v slovenčine pod názvom Hamlet je slobodný. A popri tom, jedenásť rokov, komponoval monumentálnu Knihu pamätí, ktorá vyšla v roku 1986 (v českom preklade v roku 2000). Pétera Nádasa považujú za jedného z najvýznamnejších európskych spisovateľov súčasnosti.
FOTO - ČTK Josef Škvorecký nedávno povedal, že nemôže obdivovať Európu, pretože práve z nej v minulom storočí vzišli dve svetové vojny a holokaust. Napísali ste o tom čase osemstostránkovú Knihu pamätí. Súhlasíte s ním?
„Keby som mal charakterizovať dvadsiate storočie vlastnými slovami, povedal by som, že je to jedno z najhorších období."
Prečo?
„Vraždy podložené idelogickými dôvodmi existovali vždy, ale v tých časoch sa spojili s technikou, s manipuláciou masami a mechanickým vyhladzovaním ľudí. Zažili sme tiež vedecko-technickú revolúciu, a preto by som nepodceňoval úlohu a zodpovednosť technických, prírodných aj spoločenských vied."
Európa tieto hrôzy prežila, možno sa poučila a spája sa. Nechceli by ste predsa len dvadsiate storočie za niečo pochváliť?
„Nijaké storočie si nezaslúži, aby sme ho hanili alebo oslavovali. Mali by sme si ho, jednoducho, uvedomiť, a to nie je ľahké. Musíme to urobiť, práve preto, aby sa človek nedopustil opäť tých istých omylov, pretože má na to sklony. Človek sa vracia k omylom, ak je to preňho výhodné."
Ktoré roky boli pre vás najdôležitejšie?
„Môj život podstatným spôsobom ovplyvnil rok 1968."
Ako?
„Bol som novinárom a 19. augusta 1968 som odišiel na dlhšiu dovolenku, aby som sa venoval písaniu. Chcel som ísť na stáž, a preto som sa musel rozprávať s jedným policajným dôstojníkom z malého mestečka. A on sa vôbec nechcel baviť o tom, prečo som ho navštívil. Sledoval, ako sa v nočných hodinách presúvajú k česko-slovenským hraniciam vojenské kolóny a predpokladal intervenciu. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že to bol práve on, kto upozornil na nebezpečenstvo. Vrátil som sa domov, rozprával som to priateľom, ktorí mi hovorili, že niečo také nie je možné. Dvadsiateho prvého sa ukázalo, že to možné bolo."
Čo sa s vami stalo?
„Nemohol som byť ďalej novinárom, pretože som nechcel mať nič spoločné s tým, čo nasledovalo. A tiež to znamenalo, že som bol od tej chvíle nezamestnaný. Moje literárne texty aj tak nemohli vychádzať, a tak som sa v podstate dobrovoľne odobral do izolácie."
Ktorú knihu súčasného maďarského autora by sme nemali prehliadnuť?
„Určite nie diela Esterházyho a Kertésza. A potom básnikov ako je Imre Oravecz, Ádam Nádasdy a Dezsö Tandori."
TOMÁŠ KARGER
